„Nie sme zodpovední len za to, čo robíme, ale aj za to, čo nerobíme“
Moliére
Citát francúzskeho herca by mohol mať nespočetne veľa verzií a dal by sa obohatiť jeho pokračovaním: „čo nerobíme a mali by sme robiť.“
Prečo tento citát v tomto článku spomínam? Pretože sčasti súvisí so znehodnocovaním peňazí.
Nestačí len zarobiť
Aj touto krátkou vetou by sa dalo zhrnúť fungovanie peňazí. Ani si to neuvedomíme, ale zarobené peniaze, ktoré si stihneme odložiť, nebudú mať o rok rovnakú hodnotu. Takže ako hovorí uvedený citát, sme zodpovedaný aj za to, ak peniaze neinvestujeme.
Jedinú hodnotu, ktorú budú mať tieto peniaze rovnakú, je tá, ktorá je na nich napísaná, teda menovitá hodnota. Túto hodnotu možno ešte nazvať pojmom nominálna hodnota. Napríklad, ak si odložíme 500-eurovku, o niekoľko rokov bude mať bankovka stále rovnakú menovitú hodnotu, a to 500 €. Hodnota na bankovke sa nezmení. Zmení sa len jej reálna hodnota.
Reálna hodnota peňazí predstavuje množstvo tovarov a služieb, ktoré si za tento obnos peňazí môžeme dovoliť kúpiť. Takže je to upravená nominálna hodnota o infláciu. V oblasti ekonómie nazývame tieto tovary a služby takzvaným „spotrebiteľským košom.“ Ten teda predstavuje množstevné vyjadrenie tovarov a služieb, ktoré si môžeme za určitú sumu peňazí, napríklad 500 €, kúpiť.
Ak by sme si uviedli príklad: pred niekoľkými rokmi sme si odložili 500 €. Ak chceme zistiť, ako sa naše peniaze znehodnotili, musíme poznať 2 obdobia – toho, kedy sme si tieto peniaze odložili a súčasné obdobie. A to konkrétne ceny tovarov a služieb, ktoré sme mohli získať vďaka tomuto peňažnému obnosu.
Reálna hodnota týchto 500 € mohla pred pár rokmi predstavovať 5 ks určitého tovaru a v súčasnosti iba 4 ks tohto istého tovaru. Tento stav vyjadruje sumárnu infláciu za toto obdobie 25 % [(5 – 4)/4 x 100]. K tomu číslu sa možno dopracovať aj jednoduchším výpočtom – ak sme si vtedy mohli kúpiť 5 ks určitého tovaru, jeden kus stál 100 € a v súčasnosti stojí už 125 €. Pomer 125/100 predstavuje už vypočítané 25 %-né zvýšenie ceny, teda infláciu.
Len pre informáciu, odhadovaná inflácia od roku 2003 do roku 2013 predstavovala približne 39 %. To predstavuje priemerné ročné zvýšenie cien o 1,44 %. O toľko sme stratili ako spotrebitelia viac z nášho spotrebiteľského koša. To sa však nedá povedať o predošlom roku, kedy nastala mierna deflácia a ušetrením peňazí sme si mohli na konci roka kúpiť viac tovarov a služieb.
Banky tiež nepomáhajú
Základné „maskovanie“ zo strany banky predstavuje primárne tesný výnos nad nulou na bežnom účte. V niektorých situáciách nejde dokonca ani o výnos jednej pätiny percenta. Sporiteľ si potom automaticky myslí, že peniaze mu svoju hodnotu zvyšujú, ale je na veľkom omyle.
Ďalším znehodnotiteľom peňazí sú bankové poplatky. Tie pri spoplatnených účtoch dokážu peniaze dostať ešte hlbšie do záporných hodnôt.
Poďme si to prepočítať – ak je bankový poplatok mesačne napríklad 5 €, ročne to predstavuje 60 €. Ak má sporiteľ úročenie napríklad 0,3 % p. a., len na pokrytie bankových poplatkov z kreditných úrokov potrebuje priemernú sumu na účte 20 000 €. A tú pravdepodobne väčšina z nich nemá, takže poplatok dostane v porovnaní so základnou infláciou 1,4 % reálnu hodnotu peňazí do červených čísel.
A týmto sa znehodnocovanie peňazí nekončí – ak dovážame zo zahraničia, na hodnotu vplýva vzájomný výmenný kurz mien. Ten je posledný rok rozhodne v neprospech eura – najmä s americkým dolárom.
Ako sa potom brániť?
Sú viaceré spôsoby zachovania hodnoty peňazí, ale keďže tento článok je primárne zameraný na znehodnocovanie peňazí, uvediem len ten základný.
V tomto prípade odporúčam dodržať „investičný trojuholník,“ v ktorom je v rovnakom pomere zahrnuté investovanie do nehnuteľností, do zlata (prípadne striebra) a do finančných produktov (hotovosť, krátkodobé investície, podnikanie,…).
Nehnuteľnosti z dôvodu, pretože je pochopiteľné, aby sme investovali do miesta, kde bývame. Aj keď sa môžu vyskytnúť obdobia, kedy môžu na hodnote stratiť, z dlhodobého hľadiska hodnotu udržia. Jedinou nevýhodou nehnuteľnosti je tá, že ju nemožno „rozmeniť na drobné,“ ak by sme ihneď potrebovali peniaze. A preto je vhodné časť peňazí investovať do zlata alebo striebra.
Prečo práve do týchto 2 kovov? Pretože patria medzi kovy, ktoré si už dlhé tisícročia udržali hodnotu, takže z historického hľadiska sa možno na ne spoľahnúť.
Treticu uzavrieme finančnými produktmi
Aj keď je v názve slovo „produkty,“ patria sem peňažné prostriedky v hotovosti (ktoré je potrebné mať k dispozícii), krátkodobé investície (ak môžeme investíciu kedykoľvek speňažiť) a tiež podnikanie. Do podnikania možno zaradiť časť z podielu, ktorý pripadá nehnuteľnostiam a drahým kovom.
Investičným trojuholníkom investor určite nič nepokazí.
Konkrétny problém si vyžaduje konkrétne riešenie
Konkrétnym riešením aj pre náš trh prináša spoločnosť GOLDEO, ktorá umožňuje pravidelné sporenie investičného zlata v rakúskej banke. Investovanie do zlata sa tak stáva dostupným aj pre drobného investora. Rakúske banky dávajú záruku bezpečnosti a samotný investičný produkt prináša riešenie voči neustálemu znehodnocovaniu peňazí infláciou.
Proces pravidelného investovania je veľmi jednoduchý. Stačí si otvoriť zlatý účet, zvoliť si výšku investície, nakupovať investičné zlato online a sporiť v bezpečnej rakúskej banke!