Životné tempo z nás robí tvrdších ľudí, lebo v nás stupňuje rozhorčenie a strach. Zažívame zníženú intenzitu vplyvov, kedy nám mäknú srdcia a môžeme byť lepšími verziami samých seba.
Útechou nám môže byť, že s ťažkosťami máme vždy prístup aj k múdrosti, ale zvyčajne ju zablokujeme svojím naučeným správaním, ktoré má korene v strachu. Za našimi obavami je ukrytá otvorenosť a láskavosť, len ich potrebujeme prebudiť.
Ciest k prebúdzaniu je nespočetne – každý potrebuje pre svoje putovanie niečo iné. Keď ideme na pohovor kvôli práci, sú skúmané naše soft skills, čiže tzv. mäkké, sociálne zručnosti.
Keď sprevádzam ľudí na ich ceste za lepšou kvalitou života – zameriavam ich pozornosť na life skills, čiže zručnosti, ktoré nám pomáhajú dosiahnuť ciele a plne využívať vlastný potenciál.
Neexistuje žiadny prehľadný zoznam životných zručností, ktoré by ľudia mali nevyhnutne ovládať. Niektoré zručnosti môžu byť pre človeka viac či menej relevantné v závislosti od životných podmienok, socio-kultúrneho prostredia, viery a spirituálneho rozmeru, hodnotového rebríčka, sociálneho statusu, pohlavia, veku…
Z môjho pohľadu je najdôležitejšou životnou zručnosťou schopnosť učiť sa novým veciam. Nie však spôsobom ako voľakedy v škole, a teda navýšením hodín, ktoré danej činnosti venujeme. Zdroje času sú obmedzené.
Zdvojnásobenie osemhodinovej pracovnej doby nevedie k zdvojnásobeniu pracovných výsledkov, ale ku kolapsu, pretože sa to deje na úkor času určeného na regeneráciu.
Má to ešte aj ďalší vedľajší efekt – pri vysokých časových dávkach strácame motiváciu, lebo čím dlhšie sa niečomu venujeme, tým menšie je naše nadšenie a nedochádza k podstatnému pokroku. A tak sa môže stať, že zvýšenie časovej dotácie nevedie k očakávanému výsledku.
Efektívny prístup k učeniu je založený na koučovacom prístupe a odohráva sa vďaka navýšeniu motivácie. Napríklad rozhovorom smerujúcim k objasneniu cieľov, pripomenutím vysnívaných vízií, uvedomením si kľúčových osobných hodnôt, naplánovaním si zaujímavého experimentu, vystúpením z komfortnej zóny, urobením dlhoodkladaného rozhodnutia…
Takto môžeme nastaviť vlastnú motiváciu na vyšší rýchlostný stupeň, a tým sa dostať k cieľu skôr. Na tejto ceste nie je dôležité koľko času, ale aký čas.
Učením sa novým zručnostiam podporujeme a rozširujeme vlastné chápanie sveta okolo nás. Potom si vieme podľa toho zvoliť, ktoré “nástroje” potrebujeme k produktívnemu a plnohodnotnému žitiu.
Väčšinu životných zručností sa napokon ani nevieme naučiť priamo, nadobúdame ich na základe skúseností a praxe.
Zvyčajne však k tomu potrebujeme rozumieť svojim emóciám, vedieť zvládať konflikty, trénovať frustračnú toleranciu, zvládať záťaž a stres, efektívne komunikovať, aktívne počúvať, vedieť hovoriť nie, posilňovať vieru v seba a pestovať pozitívny sebaobraz, starať sa o svoje telo aj myseľ, rozvíjať naplnené vzťahy a konštruktívne interagovať s ľuďmi, poznať zmysel svojho života… a mnoho ďalších životných zručností, ktorým vy sami pripíšete význam, lebo pre vás majú tú pravú hodnotu.
Teória je vždy len jednou stránkou vecí. Tou druhou, kľúčovou je, ako ju vo svojich životoch aplikovať, aby sa uchytila a mohla dozrievať. Dopriať veciam ich vlastný čas, premýšľať o nich, dívať sa na ne z rôznych uhľov pohľadu je vo vašej moci. Potom sa viete slobodne rozhodnúť.
Vlastný rast vždy posilňuje človeka a ovplyvňuje aj celé jeho okolie.
„Poznám zopár ľudí, ktorí vydávajú veľmi veľa svetla. Je to tým, že sami veľmi veľa svetla vstrebali“
, napísal Robert Fulghum vo svojej knižke Ach jo.
Janette Šimková