Pracovné miesto je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Preto pri priraďovaní konkrétneho stupňa náročnosti je potrebné posudzovať rozsah a náročnosť pracovných povinností každého zamestnanca samostatne.
Zamestnávatelia sa niekedy mylne domnievajú, že pracovné miesto = pracovná pozícia. Nie je to tak vždy. V praxi dochádza k situáciám (najmä vo väčších spoločnostiach), že pod rovnakým názvom pracovnej pozície u dvoch alebo viacerých zamestnancov sa skrývajú rozdielne pracovné povinnosti.
Stupeň náročnosti vs. minimálna mzda
Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta.
Zjednodušene povedané, ak vo firme nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ je povinný priradiť stupeň náročnosti každému pracovnému miestu sám. Od tohto stupňa bude závisieť minimálna úroveň hrubej mzdy, ktorú bude vyplácať zamestnancovi zaradenom na dotyčné pracovné miesto.
Výnimka: Minimálnu mzdu štátnych zamestnancov a zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme upravujú osobitné predpisy.
Pri určovaní konkrétneho stupňa môže zamestnávateľ vychádzať napríklad z:
· obsahu pracovných povinností zamestnanca (napríklad z náplne práce alebo z charakteristiky práce),
· najnáročnejšej činnosti, ktorú zamestnanec vykonáva,
· vzdelania, ktoré je potrebné na výkon práce zamestnanca,
· namáhavosti, zložitosti, zodpovednosti pri vykonávaní pracovných úloh,
· zodpovednosti za zdravie a životy iných osôb.
Ako pomôcka pri priraďovaní stupňov náročnosti (ktorých môže byť maximálne 6) slúži príloha Zákonníka práce:
V praxi neexistujú presné tabuľky, ktoré by obsahovali stupne náročnosti priradené ku konkrétnym pracovným miestam a platili by rovnako pre všetky spoločnosti.
Zákonník práce uvádza len pomôcku pre zamestnávateľov, ale samotné zadelenie stupňov ponecháva na ich rozhodnutí. Je to z dôvodu rozdielnych pracovných povinností u zamestnancov či už s rovnakým názvom pracovnej pozície na iných oddeleniach v jednej spoločnosti alebo v rôznych spoločnostiach.
Napríklad, asistentka v jednej spoločnosti nemusí mať rovnaký stupeň náročnosti ako asistentka v druhej spoločnosti kvôli rozdielnym náplniam práce.
Rovnako ako aj dve asistentky v jednej (zvyčajne väčšej) spoločnosti, na rôznych oddeleniach, nemusia mať rovnaký stupeň náročnosti – jedna môže mať na starosti omnoho náročnejšie pracovné úlohy ako druhá.
Príklad:
Eugen robí čašníka a jeho hlavnou pracovnou činnosťou je servírovanie jedla a nápojov na stoly a odnášanie použitých riadov zo stolov.
Ivana je čašníčkou v rovnakej reštaurácii a okrem servírovania jedál a nápojov prijíma objednávky, účtuje platby a inkasuje za objednávky a má uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti.
Vzhľadom na väčšiu náročnosť vykonávaných činností bude Ivana zaradená vo vyššom stupni (v 2.) náročnosti ako Eugen (v 1.).
Orientačné príklady, ako môže vyzerať priradenie stupňov náročnosti k jednotlivým pracovným miestam:
Ako vypočítať minimálnu mzdu podľa stupňov náročnosti
Schválená výška minimálnej mzdy pre 1. stupeň náročnosti od 1.1.2018:
· 480 € za mesiac u zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
· 2,7590 € za hodinu u zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou.
Minimálna mzda prepočítaná podľa stupňov náročnosti a je uvedená v nasledovnej tabuľke:
Príklad výpočtu minimálnej mzdy:
Zamestnávateľ zaradil hlavnú účtovníčku do 4. stupňa náročnosti pracovného miesta. Tomuto miestu podľa Zákonníka práce prináleží koeficient minimálnej mzdy 1,6 (viď tabuľka vyššie).
Minimálna mzda pre 1. stupeň náročnosti (rok 2018) je 480 €. Minimálna mzda hlavnej účtovníčky bude nasledovná: 1,6 x 480 € = 768 €. Zamestnávateľ teda nemôže vyplácať hlavnej účtovníčke mesačnú mzdu nižšiu ako 768 € brutto.
Nepriradenie alebo nesprávne priradenie stupňa náročnosti
Pokiaľ by sa zistilo, že zamestnávateľ nepriraďuje stupne náročnosti, alebo zamestnanca zaradil na nižší stupeň náročnosti a z týchto dôvodov je zamestnancovi vyplácaná nižšia mzda, ako by mal mať, zamestnávateľ musí takémuto zamestnancovi doplatiť sumu do výšky minimálnej mzdy za všetky mesiace, v ktorých mal mať mzdu vyššiu.
V praxi zvyčajne zamestnávatelia evidujú stupne náročnosti v samostatnej tabuľke (pokiaľ nemajú kolektívnu zmluvu), alebo ich uvádzajú priamo do pracovnej zmluvy zamestnanca (odporúčané inšpektorátom práce).
Netreba zabudnúť na to, že pri zmene druhu práce zamestnanca, pracovnej pozície alebo náplne práce je potrebné prehodnotiť aj priradený stupeň náročnosti.
Ak si zamestnávateľ nevie poradiť so správnym pridelením stupňov náročnosti, jednou z možností je obrátiť sa na príslušný inšpektorát práce.
- autor článku: Ing. Silvia Dutková
- zdroj: ako-investovat.sk