Slovenská ekonomika bude na budúci rok pokračovať v solídnom vyše trojpercentnom raste, ale s rizikami, že jeho dynamika bude o niečo pomalšia v porovnaní s rokom 2016 v dôsledku konsolidačných opatrení vlády, ako aj spomalenia dynamiky rastu súkromných investícií. Hlavným ťahúňom by naďalej mala byť spotreba domácností spolu s čistým exportom.
Trh práce by sa mal ďalej zlepšovať pri takmer trojpercentnom raste reálnych miezd a miere pri nezamestnanosti, ktorá by sa mohla ponoriť pod deväťpercentnú úroveň. Spotrebiteľské ceny by mohli po troch rokoch mierneho poklesu opäť rásť, najmä v dôsledku odstránenia bázického efektu nízkych cien pohonných látok. Deficit rozpočtu sa dostane hlboko pod dvojpercentnú úroveň pre príjmové rozpočtové opatrenia a Slovensko začne vyrastať z dlhu.
DOMÁCNOSTI ĎALEJ POTIAHNU KÁRU
Hlavným zdrojom ekonomického rastu Slovenska ostane aj v nadchádzajúcom roku spotreba domácností, ktorej by mali pomáhať ďalší pokles miery nezamestnanosti a pokračovanie rastu reálnych disponibilných príjmov v nízkoinflačnom prostredí s nízkymi úrokovými sadzbami a s uvoľnenými úverovými štandardmi.
Súčasne badať v dôsledku vysokých úrovní spotrebiteľskej dôvery pokles rastu miery úspor. Verejné investície sa vrátia k rastu po poklese v minulom roku v dôsledku vysokej bázy dočerpávania eurofondov za programové obdobie 2007 – 2013 v roku 2015. Súkromné investície by mali pokračovať v raste vďaka automobilovému sektoru či výstavbe rezidenčných nehnuteľností.
Fiškálna politika vlády bude viac reštriktívna ako v práve sa končiacom roku, čo znamená, že príspevok vlády k rastu sa zníži, stále však ostane kladný pri stabilnom raste verejnej spotreby a pri raste platov vo verejnom sektore. Zahraničný obchod by mal naďalej prispievať k rastu ekonomiky, ale výrazne menším tempom ako tento rok.
Zahraničný dopyt by síce mal naďalej solídne rásť a spolu s ním aj tempo rastu exportu, súčasne sa však zvýši dynamika rastu dovozu, čo bude vyvolané najmä investičným dopytom.
TREND ZLEPŠOVANIA TRHU PRÁCE BY MAL POKRAČOVAŤ
Dynamický rast ekonomiky by sa mal aj na budúci rok odzrkadliť v tvorbe pracovných miest a v ďalšom raste zamestnanosti pri súčasnom raste miery participácie. Už teraz počet pracujúcich dosahuje historické maximá na úrovniach 2,5 milióna, pričom počet nezamestnaných sa dostal pod hranicu 300-tisíc. Voľných pracovných miest je najviac od krízy, zhruba 20-tisíc, a firmy majú čoraz viac problém obsadzovať ich.
Nedostatok pracovníkov by mohli firmy riešiť zamestnávaním ľudí v dôchodku, častejším využívaním skrátených úväzkov a náborom zahraničných pracovníkov. Firmy by mohli tiež nedostatok vhodných zamestnancov čiastočne nahradiť zvyšovaním počtu odpracovaných hodín. Takýto vývoj by sa mal premietnuť do zrýchľovania miezd s pozitívnym vplyvom na súkromnú spotrebu.
Miest by malo najviac pribúdať opäť najmä v odvetviach spätých so spotrebou domácnosti a so zvýšenou kúpyschopnosťou – teda v obchode a v službách, no v porovnaní s rokom 2016 ich bude o polovicu menej, teda asi niečo vyše 15-tisíc.
Miesta by sa mali tvoriť naďalej a v priemysle, naopak, vo verejnom sektore by mali skôr stagnovať. Celkovo očakávame, že miera nezamestnanosti bude atakovať deväťpercentnú úroveň. Mzdy by mali pokračovať v dynamickom raste.
Nominálna mzda by mohla rásť približne štvorpercentným tempom pri raste produktivity práce, obnove inflácie a trhu práce, ktorý je naklonený na stranu zamestnancov. Tempo rastu reálnych miezd by sa tak mohlo udržať nad tromi percentami.
V ROKU 2017 PRICHÁDZA CENOVÉ ODMŔZANIE
Trojročný mierne deflačný vývoj najmä vďaka poklesu cien energií a potravín by sa mal na budúci rok skončiť. Inflácia by sa mala na jeho začiatku dostať zo záporných úrovní, keď odznie vplyv nízkych cien ropy a následne pohonných látok spolu so znížením DPH na vybrané potraviny, a pri predpokladanom raste poľnohospodárskych plodín pri súčasnom ďalšom raste cien služieb vzhľadom na akceleráciu rastu domácej spotreby a nominálnych miezd. Rast spotrebiteľských cien by však mal byť relatívne utlmený vzhľadom na to, že regulované ceny energií (elektrina, teplo) by mali aj v roku 2017 klesať.
Slabší kurz eura by mal vytvárať tlak tiež na rast importných cien, čo sa prejaví v celkovej cenovej hladine. Celkovo teda napriek predikcii návratu rastu spotrebiteľských cien nad nulovú úroveň bude ekonomika naďalej v nízkoinflačnom prostredí, keď by cenová hladina mala rásť len niečo vyše 0,5-percentným tempom, čo by malo podporovať spotrebu.
RÝCHLEJŠIA FIŠKÁLNA KONSOLIDÁCIA
Schodok štátneho rozpočtu v percentách HDP by mal pokračovať v poklese aj v roku 2017 a predpokladáme, že sa dostane pod dvojpercentnú úroveň vďaka pokračovaniu solídneho ekonomického rastu, ktorý zvyšuje daňové príjmy rozpočtu pri nízkej mierne inflácie s pozitívnym vplyvom na indexáciu sociálnych výdavkov a s poklesom úrokových nákladov.
- prečítajte si: Aj slovenskú vládu možno pochváliť
Konsolidačné kroky výlučne na strane príjmov rozpočtu takisto pomôžu znižovať schodok. Výpadok príjmov zo zníženia dane z príjmov právnických osôb na 21 percent spolu so zvýšením odpočítateľnej položky u živnostníkov by mali byť viac ako kompenzované zachovaním vyšších odvodov pri regulovaných biznisoch a pri bankách a vyšších daní na cigarety.
Nominálny rast ekonomiky by mal byť vyšší ako deficit rozpočtu, čo znamená, že Slovensko vyrastie z dlhu, ktorý by mal klesnúť hlbšie pod 53 percent HDP.
- autor: Stanislav Pánis, analytik J&T Banky
- zdroj: J&T banka