Je to o vzrušujúcom sebaodhaľovaní toho, kým sme, ako pracujeme, čo máme radi a čo je pre nás dôležité.
Najdôležitejšie je poznať sám seba
Ak ste práve čítali článok o perfektných trikoch na zorganizovanie si dňa, či si chcete stiahnuť aplikáciu na lepšie manažovanie “to do listu”, počkajte. Naozaj je to pre vás?
Vedieť, aká práca a aké pracovné tempo mi vyhovuje je prvý krok k lepšej kontrole nad svojim časom. Niektorí ľudia potrebujú deadline, iní potrebujú pracovať bez stresu. Leonardo da Vinci bol výborný v multitasking-u – venoval sa kartografii, robotike a vynálezom popri tom, ako maľoval obrazy.
Naopak, Franz Kafka, ako 29 ročný právnik, napísal krátku novelu „Rozsudok“ počas jedného osemhodinového sedenia za svojim stolom a vyhlásil, že iným spôsobom nedokáže písať.
- Prečítaje si: 50 expertov, ktorí na Slovensku zdieľajú svoje know how
Tipy a triky k ovládnutiu času sa postupne menili, tak ako sa menili prístupy k time manažmenu. Začalo to v 50-tych rokoch, kedy svetom time manažmentu vládli „to-do listy“.
Ľudia si mysleli, že ak identifikujeme všetky požiadavky, ktoré nás v ten deň čakajú, budeme mať čas pod kontrolou. Druhou generáciou time manažmentu boli tzv. rozvrhy. Bola snaha naplánovať si celý týždeň do diára.
Do neho si zaznačíte čas, ktorý chcete venovať práci, rodine, športu, voľnému času. V knihách, napísaných v tejto generácii, nájdete rady, ako: „Ak sa však chce vaša frajerka s vami rozísť a vy máte naplánované niečo iné, nie stretnutie s ňou, nebojte sa pozmeniť váš program. Ľudia majú prednosť pred plánovaným rozpisom.“
Z dnešného pohľadu nám to príde pochopiteľne smiešne. Dnes hovoríme o tzv. štvrtom prístupe k time manažmentu, ktorý berie čas ako prirodzenú súčasť, ako spojenca.
Chápe vzťahy a výsledky našej práce ako niečo, čo sa odohráva v čase a nekladie otázku, čo a kedy robíme, ale pýta sa: „Prečo to robíme?“
Keď ja by som aj chcel, ale neviem si rozkázať
Povedzme, že viete, prečo všetky vaše aktivity robíte. Sú pre vás dôležité, posúvajú vás k vašej vízii, avšak jednoducho sa do nich neviete donútiť.
Zrazu je dôležitejšie, aby ste si prečítali výber článkov, ktorý vám prišiel na e-mail, či si pozreli videá so smiešnymi zvieratkami, lebo sa vám tak dáko zdá, že by vám to mohlo spraviť deň. Áno, hovorím o prokrastinácii.
A o pocitoch frustrácie, výčitiek a nespokojnosti, ktoré so sebou nesie. Aj o pocitoch bezmocnosti, ktorá príde, ak sa pocity frustrácie a výčitiek budú prehlbovať.
V pozitívnej psychológii sa často používa obraz „jazdca na slonovi“ pre prirovnanie s ľudskou vôľou. Naša vôľa predstavuje maličkého jazdca na divokom slonovi, ktorý si robí, čo chce. Slon naopak predstavuje našu nechuť, lenivosť, túžbu po pôžitkoch, či strach.
Keď si slon zmyslí, že niečo chce, je veľmi ťažké ho ukočírovať. Pri začatí nových úloh sa preto odporúča zmenšiť si úlohy natoľko, aby „nevyplašili slona“.
Ako príklad
Poviem to na príklade človeka, ktorý povedzme nikdy nebehával, ale za pol roka chce zabehnúť polmaratón. Ak si stanoví plán, že od pondelka bude behávať 10km denne a každý mesiac to bude zvyšovať, môže to byť príliš veľké sústo pre jeho slona.
Behať sa mu nechce a začne to odďaľovať. Po týždni si povie “ok, budem behávať 5km”, ale zistí, že ani k tomu sa nevie donútiť. Takto to môže pokračovať až do úrovne, ktorá je pre jeho slona znesiteľná.
Pokojne môže začať tým, že sa prezlečie do športového oblečenia a prejde sa okolo svojej štvrte. O týždeň si povie, že pôjde na prvý beh, povedzme vydrží behať 3km a aj sa mu to páči, chvíľu to opakuje, až si povie, že ide zabehnúť 5km a tak to pokračuje.
Postupným zvyšovaním úlohy a jej opakovaním sa daná úloha nezdá pre „slona“ taká odstrašujúca a človek si tým posiľuje svoju silnú vôľu, čo môže preniesť aj do iných oblastí.
Ak máte pred sebou veľké úlohy, spravte si čas na to, aby ste rozdelili veľký projekt na malé, znesiteľné čiastky.
Ak chcete byť spokojní, potrebujete nájsť balans. Naozaj?
Pred pár rokmi som sa snažila efektívne si naplánovať pomaly celý svoj mesiac. Začala som tým, že som si spísala aktivity, ktoré sú pre mňa dôležité a na ktoré zväčša nemám čas.
Následne si to napísala do tabuľky a pomaly odškrtávala – kresliť, zavolať babičke, naučiť sa niečo nové…skončilo to tým, že som sa cítila ako efektívny robot a skoro vôbec som necítila zo svojich aktivít radosť, aj keď bežne pre mňa dôležité sú.
Na mňa efektívne rozplánovanie nefungovalo a sama neviem, či hľadanie správneho balansu je cesta. Poznám úžasných ľudí – riaditeľov organizácii, vrcholových športovcov, či rodičov na materskej, ktorí svoj čas vybalansovaný nemajú a sú s tým spokojní.
Hovorí sa, že máme hľadať balans, ale všimla som si, že sama som vo svojom živote mala najviac energie, keď som ho vybalansovaný nemala – plánovanie worksopov, ktoré ma nadchli, trekkovanie v Andách, sťahovanie sa… už ste skúšali mať vybalansovaný život zrovna, keď ste sa zamilovali?
A chceli by ste? Môžno potrebujeme trochu menej balansu a trochu viac robiť veci, ktoré nás pohltia a z ktorých máme radosť.
Time managment nie sú len techniky na efektívne stráveny čas. Tu sme načrtli tri krátke úvahy, no skrýva sa za tým viac a to hlavne – práca so sebou.
Ak cítite, že s vašim prístupom k času potrebujete niečo urobiť, začnite tým, že si nájdete čas a priestor na to, aby ste si pripomenuli, čo radi robíte, prečo to robíte, aký pracovný štýl vám vyhovuje, či ako radi oddychujete.
Neexistujú univerzálne odpovede, ani tajná rada, ktorá by vám zrazu zorganizovala celý život.
- Autor: Katarína Pázmány
- Zdroj: www.pdcs.sk