Superschopnosti ekonómov

Ekonómovia sa štandardne nepovažujú za ľudí so superschopnosťami, ale ak by predsa len nejaké mali, tak by to bola schopnosť „vidieť neviditeľné“, ako uviedol už Bastiat pred viac ako 150 rokmi.

Výhodou tejto superschopnosti je, že nám umožňuje prelomiť konvenčné spôsoby myslenia, za účelom získania nových poznatkov. Niekedy nám dokonca dovoľuje vidieť veci, ktoré ani komiksoví superhrdinovia nevidia.

Rovnako ako mnohí z vás som nedávno s nadšením sledoval nový film Wonder Woman. Nie som filmový kritik, ani fanúšik komiksov, takže sa zdržím akéhokoľvek komentára o kvalite filmu alebo autenticite hlavnej hrdinky.

To, o čom chcem hovoriť, je jeden z kľúčových aspektov obsahu, ako vplýva na našu schopnosť porozumieť svetu a ako nám superschopnosť ekonómov „vidieť neviditeľné„pomáha niečo si z toho odniesť.

Nemyslím si, že sa v tomto článku nachádza prevratná informácia, ale ak ste film ešte nevideli a chcete si byť úplne istí, tak sa vráťte k tomuto článku neskôr.

Zámery vs. Reálne Výsledky

Jadrom scenára je, že Wonder Woman sa pokúsi ukončiť prvú svetovú vojnu predtým, ako Nemci použijú obzvlášť zákerné jedovaté plyny na zabíjanie miliónov ľudí.

Wonder Woman, ktorá je potomkom bohov verí, že vojna začala, pretože ľudia sa dostali pod kontrolu zlého Aresa, boha vojny. Verí, že zabitím Aresa môže vojnu ukončiť. Rovnako je presvedčená, že ľudia sú v podstate dobrí, len sú ovládaní zlým bohom.

Následne zisťuje, že jej domnienka je nesprávna. Keď si to uvedomí, je presvedčená, že pravým dôvodom vojny je fakt, že ľudské bytosti majú vo svojom srdci zlo nezávislé od bohov. Boli sme stvorení s dostatkom zla nato, aby sme boli schopní zabíjať spôsobmi, ktoré vidíme vo vojne.

Prerod Wonder Woman od niečoho čo by sme mohli nazvať „Teóriou mocného a zlého človeka“ (alebo dejinami), k teórii „ľudia sú plní zla“ je dichotómiou, ktorú často vidíme v spoločenských komentároch. Sociálne výsledky sú pripisované buď kontrolným činnostiam silných jednotlivcov či malých skupín, alebo zámerom ľudstva vo všeobecnosti.

Takéto vysvetlenia nemusia byť aplikované len na sociálne nežiaduce dôsledky, ako sú vojna, hladomor alebo chudoba. Niekedy vidíme použitú jednu alebo druhú možnosť aj na vysvetlenie žiaducich výsledkov.

Premýšľajme o spôsoboch, akými hovoríme o tom, že nás prezident Roosevelt vyviedol z Veľkej hospodárskej krízy alebo o tom, ako sú náboženstvá a mýty plné príbehov veľkých zákonodarcov, ktorí nastolili pravidlá, vďaka ktorým spoločnosti prosperovali a napredovali.

Úloha inštitúcií

Problém je v tom, že tieto dva druhy vysvetlení nepredstavujú všetky možné spôsoby, s ktorými môžeme realizovať sociálnu analýzu. Výsledky nemusia byť priamo spojené s činmi veľkých mužov a žien, ani s psychologickými stavmi či zámermi spoločnosti ako celku.

Vojny sa môžu začať z iných dôvodov, ako sú túžby silných jedincov alebo zlo v srdciach ľudí. Koniec koncov, ak sme teda tak posadnutí zlom a neustále naklonení k vojne, ako je možné vysvetliť (relatívny) mier?

Rovnako ako tí, ktorí sa pokúšajú vysvetliť nárast a pokles cien ropy chamtivosťou ropných spoločností nevedia vysvetliť, prečo ceny vôbec klesajú (stali sa z ropných spoločností náhle altruisti?), analogicky tí, ktorí vysvetľujú sociálne nepokoje zlom v srdciach ľudí, majú problém vysvetliť, ako boli možné dlhé obdobia mieru a prosperity.

To isté platí pre teóriu „Veľkého Človeka“: prečo sa zdá, že sa obdobia veľkej biedy a veľkej prosperity dejú bez veľkých zlých alebo dobrých vodcov?

Tak čo je alternatívou? Odpoveď sú “inštitúcie”. Dôležitejším ako to čo je v našich srdciach alebo veľkosť ľudí, ktorí sú vo vedení, je štruktúra politických, sociálnych, ekonomických inštitúcií a informácií so stimulmi, ktoré poskytujú ľuďom.

Inštitúcie ako súkromný majetok, právny štát, sloboda výmeny, a zdravé peniaze poskytujú informácie a stimuly potrebné na dosiahnutie pozitívnych výsledkov, ako je sociálna spolupráca, mier a prosperita.

Keď sú tieto inštitúcie slabé alebo chýbajú, sociálna spolupráca je menej pravdepodobná a šance na vojnu a iné formy interakcií záporných súčtov sú vyššie.

Túto situáciu pekne ilustruje trh. Čo spôsobuje prosperitu? Je to altruistická túžba jednotlivcov vytvárať produkty a služby pre iných? Mať niekoľko šikovných ľudí, ktorí môžu buď plánovať ekonomiku alebo vymýšľať nové technológie? Nie je to nič z toho.

Prosperita sa prejavuje ako výsledok inštitúcií, ktoré zabezpečujú ochranu súkromného majetku a práva na výmenu a dohodu, spolu s etickým prostredím, ktoré považuje snahu o zisk ako aspoň prípustnú, ak nie priam morálnu a chvályhodnú.

Prosperita nestojí na „veľkých mužoch“, či už socialistických plánovačoch alebo kapitalistických podnikateľoch. Podnikanie možno nájsť na celom svete a počas celej histórie.

To, či vytvára prosperitu, závisí od inštitucionálneho a etického kontextu, v ktorom pôsobí. Musíme iba predpokladať, že ľudia si zvyčajne želajú zlepšiť svoj vlastný život a životy ľudí, na ktorých im záleží.

Vidieť neviditeľné

Predstavte si vojnu. Ľudia nejdú do vojny preto, že mocní ľudia majú nad nimi kontrolu, ani preto, že majú toľko zla vo svojich srdciach.

Ideme do vojny preto, lebo inštitúcie a postoje, ktoré podporujú mierovú sociálnu spoluprácu sa rozpadli alebo boli zničené, čo nás vedie k použitiu násilia a sily, aby sme získali bohatstvo od druhých a zlepšili svoje vlastné životy namiesto zapojenia sa do vzájomne prospešnej výmeny.

Napriek svojim božským silám, oba spôsoby, ktorými sa Wonder Woman snažila vysvetliť vojnu, jej neposkytli správne odpovede. Je to preto, lebo jej chýba superschopnosť ekonómov – vidieť neviditeľné.

To, že skutočné príčiny sociálnych javov nemusia odhaliť ani deti bohov, by nás malo donútiť sa zastaviť. Rozmýšľal som nad falošnou dichotómiu Wonder Woman tento víkend, keď som počúval vynikajúcu večernú diskusiu Kevina Williamsona z National Review.

Jedna z hlavných myšlienok bola, že podobne ako ryby, ktoré nevedia čo je voda preto, že v nej vždy plávali, ľudia na začiatku 21. storočia nevedia oceniť, akí sme prosperujúci a kam sme sa posunuli v porovnaní s generáciou pred nami, pretože sme nežili v ničom inom okrem nášho sveta.

Myslím si, že to je pravda a v mnohých publikáciách som sa snažil pripomenúť, že plávame vo vode prosperity. Wonder Woman nám však ponúka možný dôvod, prečo nevnímame vodu, ktorá je okolo nás.

Možno preto, že nemôžeme túto prosperitu pripísať činom konkrétnych veľkých ľudí alebo kvôli nejakej zmene v ľudskej motivácii to nedokážeme pochopiť či oceniť. . Prinajmenšom ju nemôžeme vidieť bez ekonomickej superschopnosti.

Čo nedokážeme vidieť

Možno to nie je len to, že prosperita je rovnako neviditeľná, ako voda pre ryby, ale aj to, že rovnako sú neviditeľné jej inštitucionálne príčiny.

My na prosperujúcom západe tiež plávame v oceáne inštitúcií, ktoré pracujú pomerne dobre na podpore prosperity a sociálnej spolupráce. Nevnímame význam súkromného vlastníctva, vymožiteľnosti práva, slobodného obchodu atď., pretože sú ako nábytok, ktorý si všimneme až keď zmizne.

Superschopnosti Wonder Woman neumožnili pochopiť príčinu vojny a predstava, že veľkí ľudia a zmeny v ľudskom srdci zastavia vojnu alebo prinesú prosperitu je chyba, ktorú si nemôžeme dovoliť spraviť vo svete, v ktorom inštitúcie vytvárajúce mier a prosperitu sú ohrozované z viacerých strán.

• Prečítajte si: Ktoré ekonomiky prispejú najviac ku globálnemu rastu

Ak chceme zachovať prosperitu a sociálnu spoluprácu, ktorá nás charakterizovala posledných viac ako 200 rokov, nemali by sme volať Supermana a ďalších superhrdinov, aby nás zachránili svojimi superschopnosťami.

Naopak, namiesto toho by sme mali v sebe kultivovať samotnú ekonomickú superschopnosť vidieť neviditeľné, čo nám umožní nielen oceniť často neviditeľný mier a prosperitu, ktoré charakterizujú moderný život, ale aj pochopiť ich rovnako neviditeľné príčiny.

• Z originálu Steven Horwitz The Economist’s Superpower preložil Martin Garaj.
• Zdroj: www.iness.sk
• Zdroj titulného obrázku: pixabay.com