Koľko stoja štátne železnice? Koľko platí bežný občan na školstvo? Kam smeruje najviac peňazí z našich daní? Len málo Slovákov vie, koľko a kam platí za služby štátu.
Z tejto nevedomosti pramenia pomýlené predstavy o výške štátneho dlhu, výdavkov na sociálne dávky pre Rómov, či objeme peňazí na dôchodky.
Nie je to len prípad Slovenska. V Poľsku sa v prieskume pýtali občanov, aký je objem verejných výdavkov, ich štruktúra, a objem vybratých daní. Prieskum vykonali v apríli 2017 na vzorke 1067 respondentov starších ako 15 rokov. Odzneli 3 otázky:
- Celkové ročné verejné výdavky Poľska predstavujú stovky miliárd zlotých. Na koľko odhadujete ročné štátne výdavky na jedného občana?
- Poľský štát financuje množstvo rôznych služieb za peniaze daňových poplatníkov, ako sú dôchodky, zdravotníctvo, administratíva, sociálne zabezpečenie, vzdelávanie, cesty. Zoraďte tieto položky do poradia od tých, na ktoré štát podľa Vášho názoru vynakladá najviac, po tie, na ktoré míňa najmenej.
- Ak má zamestnanec čistú mzdu vo výške 3000 PLN (okolo 700 eur), koľko približne odhadujete, že zaplatí na daniach a odvodoch?
Respondenti, ktorí odpovedali na otázku týkajúcu sa veľkosti štátnych výdavkov na jedného obyvateľa, ich podcenili a predpokladali, že sú dvakrát nižšie ako v skutočnosti. Väčšina ľudí (65%) nedokázala odhadnúť výšku verejných výdavkov.
Z tých, ktorí sa pokúsili o odhad, tri štvrtiny očakávali, že budú pod 10 000 PLN na obyvateľa za rok (cca 2340 eur). V skutočnosti pritom dosahujú verejné výdavky Poľska viac ako 20 000 PLN na obyvateľa (v prepočte skoro 4700 eur).
- Prečítajte si: Minimálna mzda nie je pre mladých
Nevedomosť občanov
Nevedomosť občanov umožňuje politikom plniť nezodpovedné sľuby, ako napr. zvýšenie výdavkov na dôchodky (znížením veku odchodu do dôchodku alebo zavedením 13. dôchodku). Už dnes predstavuje dôchodkový účet v Poľsku jednu tretinu verejných výdavkov.
Iba 14% respondentov to odhadlo správne. Okrem toho, 26% respondentov nesprávne poukázalo na výdavky na administratívu ako na najväčšie náklady štátu, zatiaľ čo tieto v skutočnosti predstavujú len 5% z celkových výdavkov.
Neprehľadnosť daňového systému spôsobuje, že občania sa len ťažko dozvedia, koľko daní v skutočnosti zaplatia.
Pri zamestnancovi s platom vo výške 3 000 PLN sú dane a odvody v celkovej výške 2 000 PLN umelo rozdelené na 1 200 PLN zaplatené zamestnancom a 800 PLN zamestnávateľom. Pri otázke o výške zaplatených daní a odvodov odpovedalo 73% respondentov “Neviem”.
Iba 3% respondentov správne odpovedalo na otázku týkajúcu sa zaplatených daní a odvodov zamestnancov a 7% správne odhadlo príspevky zaplatené zamestnávateľom.
Percento správnych odpovedí na hlavné otázky (o veľkosti štátnych výdavkov, o najväčšej položke verejných výdavkov a výške daní a odvodov pre zamestnancov) zostáva nízke bez ohľadu na stranícke preferencie.
Podobný prieskum by na Slovensku pravdepodobne nedopadol veľmi odlišne od Poľska. Údaje o verejných financiách sú komplexné a neprehľadné, preto je pre bežného občana náročné správne definovať ich proporcie. A to aj napriek tomu, že sa ho to priamo dotýka.
Voliči rozhodujú vo voľbách o ďalšej politike štátu, a teda aj o nakladaní s verejnými prostriedkami. Práve verejné financie majú vplyv na ich blahobyt a ďalší ekonomický vývoj krajiny.
Preto je dôležité, aby mali predstavu o tom, kam smerujú ich peniaze a koľko vlastne platia za služby štátu. Projekt Cena štátu je jeden z užitočných nástrojov, ktorý umožňuje dostať sa k týmto informáciám jednoducho a rýchlo. Koľko platíte za štátne služby vy môžete zistiť tu: www.cenastatu.sk
- Autor: Monika Olejárová
- Zdroj: http://iness.sk/sk
- Zdroj titulného obrázku: pexels