Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu rástla slovenská ekonomika v štvrtom kvartáli tohto roka medziročne o 4,2 percenta, čo predstavuje zrýchlenie oproti 3,7-percentnému rastu za obdobie júl až september.

Ide o najrýchlejšie tempo medziročného rastu od štvrtého štvrťroku 2010. Rast po sezónnom očistení na medzikvartálnej báze dosiahol 1,0-percentnú dynamiku, čo predstavuje nezmenené tempo oproti predchádzajúcemu štvrťroku, kde bol rast revidovaný smerom nahor o jednu desatinu. Za celý rok 2015 dosiahol HDP 3,7-percentný rast, čo znamená najrýchlejšiu dynamiku za ostatných päť rokov.

Detailné zloženie rastu HDP bude zverejnené 8. marca, avšak vývoj jeho hlavných zložiek možno odhadnúť z už skôr zverejnených čiastkových štatistík:

  • Predpokladáme, že rast bol podporený podobne ako v predchádzajúcich štvrťrokoch domácimi faktormi na čele s investíciami a spotrebou domácností.
  • Investície by mali byť ťahané zvýšeným dočerpaním fondov EÚ z programového obdobia 2007 – 2013 pri akcelerácii výstavby dopravnej infraštruktúry. Pozitívne na firemné investície pôsobí naďalej uvoľnená menová politika, ktorá sa odzrkadľuje v poklese sadzieb úverov. Plusom sú aj nízke ceny energií, čo dáva podnikom väčší priestor na kapitálové výdavky. Zároveň dynamicky rastie výstavba bytov. Investíciám pomáha aj pokračovanie rastu ekonomiky eurozóny a EÚ.
  • Spotreba domácností rástla, čo naznačuje robustný rast maloobchodných tržieb či predajov automobilov. Domácnosti v míňaní podporuje pokles nezamestnanosti, rast reálnych disponibilných príjmov pri absencii inflačných tlakov a pokračovanie poklesu cien energií.
  • Vládny sektor by mal ďalej pozitívne prispievať k rastu HDP pri pozvoľnej konsolidácii verejných financií. Zároveň rástli výdavky na tovary a služby v súvislosti so zvýšeným dočerpávaním eurofondov.
  • Exporty pokračovali v solídnom raste najmä vďaka automobilkám, keď pokračuje obnova ekonomiky v Európe. Rast domáceho dopytu však vyvoláva zvýšené dovozy investičných statkov a dopravných zariadení pre priemysel či spotrebných predmetov vrátane tých s dlhodobou spotrebou. To indikuje zníženie prebytku zahraničného obchodu a pravdepodobný negatívny príspevok čistého vývozu k HDP.

Predstihové indikátory z eurozóny na čele s Nemeckom, našim hlavným obchodným partnerom, sa mierne zhoršili a nenaznačujú ďalšiu výraznejšiu akceleráciu hospodárskeho rastu.

Ekonomický sentiment začínajú podkopávať aktuálne turbulencie na finančných trhoch, čo vytvára riziká, že globálny a európsky rast by mohli byť pomalšie oproti skorším predpokladom. Solídny domáci dopyt, ktorý podporuje ďalší pokles cien energií a rekordne nízke úrokové sadzby, by mohol čiastočne tlmiť externé riziká.

Napriek tomu očakávame, že slovenská ekonomika začiatkom roka mierne pribrzdí svoj solídny rast najmä v dôsledku normalizácie čerpania eurofondov z nového programového obdobia.

RAST SLOVENSKEJ EKONOMIKY:

rest.jpg

Zdroj: www.jtbanka.sk