Slovenské firmy sa začínajú v oblasti budovania a dodržiavania firemnej kultúry vyrovnávať zahraničným spoločnostiam.
Za najdôležitejšie aspekty pritom považujú kultúru pracovného prostredia, štýl obliekania a spôsob komunikácie v rámci firmy. Vyplýva to z prieskumu personálnej agentúry Grafton Recruitment realizovaného medzi stovkou slovenských firiem.
Necelá polovica (45 %) slovenských spoločností považuje atmosféru na pracovisku a firemnú kultúru za základ spokojnosti zamestnancov. Najčastejšie sa pritom inšpirujú práve zahraničnými spoločnosťami, ktoré sú v tejto otázke skúsenejšie a dôslednejšie.
Na svojbytnej firemnej kultúre si zakladá až 70 % zahraničných a medzinárodných spoločností operujúcich v Slovenskej republike.
“Atmosféra na pracovisku a firemná kultúra by sa nemali podceňovať. Nespokojní zamestnanci a ich vysoká fluktuácia môžu mať fatálne následky na podnikanie,”
hovorí Katarína Bobotová, Operation Manažérka Grafton Recruitment,
Zdravá firemná kultúra: spokojní zamestnanci, pozitívny ekonomický efekt
Kým zahraničné spoločnosti si uvedomujú, že problémy firmy nemusia vždy spočívať len v jasných príčinách, ako je napríklad nehospodárnosť alebo nedokonalý produkt, slovenské firmy tomu doposiaľ veľkú prioritu neprikladali.
Na ekonomické zdravie spoločnosti má značný vplyv preťaženie majiteľa či manažérov, stres, nedostatok dôvery vo vnútri firmy, nízka otvorenosť manažmentu voči zamestnancom a vysoká fluktuácia zamestnancov, ktorá je spôsobená práve nezdravou firemnou kultúrou.
Z toho vyplýva nízka ochota pracovníkov angažovať sa, malá ochota k zodpovednosti alebo nízka miera organizácie práce. Firemná kultúra odráža každodennú atmosféru na pracovisku, vzájomnú komunikáciu a spôsob vedenia a delegovania jednotlivých úloh.
Pracovné prostredie: open space odrádza, napriek tomu víťazí
Usporiadanie kancelárie, využitie farieb a výzdoba. Týmto všetkým chcú firmy pôsobiť na svojich zamestnancov a podporovať svoju značku. Veľkou témou je v tomto aspekte open space, ktorý rad firiem zavádza za účelom zlepšenia komunikácie medzi zamestnancami, pre mnohých uchádzačov však predstavuje príčinu, prečo pracovnú ponuku odmietnu.
Zo skúseností zahraničných firiem vyplýva, že open space má veľký vplyv na tímovú spoluprácu a zároveň aj na efektivitu práce špecifických pracovných pozícií, ako sú účtovné oddelenia, call centrá, IT podpora, a pod. To je hlavný dôvod, prečo k budovaniu open space pristupuje aj čím ďalej viac tuzemských spoločností.
Dobrou správou v tomto ohľade môže byť zistenie štatistického úradu Eurostat, podľa ktorého prevažnej väčšine zamestnancov takto koncipované kancelárie nevyhovujú a pracovať v nich nechcú. Ak sa však zamestnanci už raz do tohto typu pracovného priestoru dostanú, takmer 85 % sa už následne nechce sťahovať späť do uzavretých, malých kancelárskych buniek.
Spôsob obliekania: zaviazať či nezaviazať zamestnancov predpismi?
Najväčší dôraz na štýl obliekania kladú obchodné spoločnosti. Naopak kreatívne agentúry či IT spoločnosti vedia, že zaviazať programátorov či grafikov predpismi firemného odevu bude mať za následok ich odchod, alebo menej dynamický pracovný výkon.
Napriek tomu je štýl obliekania slovenskými spoločnosťami vnímaný ako dôležitý prvok firemnej kultúry. Aj napriek tomu, že mnoho firiem uprednostňuje oficiálny odev, je tento prvok čiastočne kompenzovaný piatkovými “casual days”, čo preferuje predovšetkým generácia Y.
Štýl komunikácie: rastie dôraz na mäkké zručnosti a schopnosti
Tretím najčastejšie spomínaným aspektom firemnej kultúry je štýl komunikácie. Slovenské spoločnosti si uvedomujú, že umenie komunikácie je pre úspech na trhu čím ďalej dôležitejšie. Stále viac preto kladú dôraz na tzv. mäkké zručnosti svojich zamestnancov či kandidátov o zamestnanie.
“Zamestnávatelia stále častejšie vyžadujú preverenie mäkkých schopností, teda schopnosť komunikácie, riešenie krízových situácií, flexibilita, emočná inteligencia a podobne,”
hovorí Katarína Bobotová, Operations Manažérka Grafton Recruitment, a dodáva:
“Práve preto sa v stále väčšom meradle využíva behaviorálny a hodnotový nábor, alebo tiež psychometrické testovanie. Aktuálne tieto metódy pri preverovaní svojich kandidátov o prácu vyžaduje až polovica slovenských zamestnávateľov.”