Slovenské školstvo? Asi netreba znova zdôrazňovať potrebu zmien v slovenskom školstve. Svet, kde podnikatelia neustále inovujú každú oblasť nášho života, už dlho nie je kompatibilný so svetom spoza školských lavíc.
Na jednej strane vznikajú každodenne nové technológie, modernizujú sa výroba a služby, zamestnania sa menia na nepoznanie a máme prístup k nekonečnému množstvu poznatkov na internete.
Na druhej strane biele kriedy s čiernymi tabuľami vystriedali čierne fixky s bielymi tabuľami a niektorým deťom sa počas vyučovania rozdajú tablety, s ktorými vedia narábať lepšie ako ich učitelia.
Priepasť medzi svetom tam vonku a tým, čo sa odohráva v triedach, azda už nemôže byť väčšia a už ju nie je možné ignorovať. Otázkou ostáva, ako ju preklenúť.
Ťažko identifikovať správnu odpoveď. O to ľahšie je však nájsť tú nesprávnu. Je ňou snaha potláčať akúkoľvek iniciatívu hľadať nové spôsoby ako a čo učiť. Trestať snahu meniť status quo. Nanešťastie presne toto sa momentálne deje na Slovensku.
Košický experiment
Pred nejakým časom sa riaditeľ Strednej priemyselnej školy v Košiciach pokúsil zmeniť zabehnutý systém. Žiakom po dokončení povinnej školskej dochádzky umožnil slobodne sa rozhodnúť, či chcú byť prítomní na vyučovaní, či sa chcú doň aktívne zapájať a obmedzil váhu známkovania pri hodnotení žiakov.
Tieto návrhy dokonca schválila aj rada školy, ktorú tvoria zástupcovia zamestnancov, zriaďovateľa a aj rodičov. Experiment však trval len dovtedy, kým si ho nevšimla Štátna školská inšpekcia a nevykonala na škole kontrolu.
Oficiálnym dôvodom jej kontroly mala byť „kontrola zabezpečenia a priebehu prijímacieho konania“. Avšak okrem kontroly toho, či škola stanovila hranicu prijatia bez skúšok správne a či úspešným žiakom poslala oznámenie vtedy, keď mala, pozrela sa inšpekcia na zúbok aj vyššie spomenutým experimentom.
Byrokracia sa bráni
Zo správy o výsledkoch školskej inšpekcie vykonanej v dňoch 12.05. a 18.05. 2016 je zrejmé, že inšpekcia označila všetko vyššie popísané za porušenie jednotlivých paragrafov a odsekov školského zákona, rámcových učebných plánov a štátnych vzdelávacích programov.
Inšpekciu nezaujímali výsledky. Či náhodou vnútorná motivácia žiakov (som na hodine, lebo sa chcem niečo naučiť) neprekonala vonkajší tlak (som tu, lebo musím), či žiakom neklesli absencie, alebo ako sa zmenili ich vedomosti a schopnosti. Inšpekciu zaujímala iba procedúra.
Či bolo všetko v súlade so zákonmi, rámcami a programami. To je definícia byrokratického systému. Systému, ktorý z definície nemôže držať krok s dynamicky sa vyvíjajúcim svetom podnikateľov a inovátorov.
Inšpekcia označila vo svojej správe za porušenie štátneho vzdelávacieho programu dokonca aj fakt, že riaditeľ dal žiakom viac odbornej praxe, ako je napísané v tabuľkách rámcového plánu.
A to v situácii, keď sa minister školstva a jeho úradníci snažia všetkými desiatimi dostať na stredné školy viac praktického vyučovania v podobe tzv. duálneho vzdelávania. Tu tak vidíme ďalší klasický problém byrokracie – pravá ruka nevie, čo robí ľavá.
Ohrozenie statusu quo sa trestá
Košická škola sa pritom odvážila zmeniť len pár detailov. Ďalších premenných, s ktorými možno experimentovať, je prakticky nekonečno.
Začiatok a koniec vyučovania, delenie na hodiny, delenie podľa ročníkov, dĺžka prestávky, rozdelenie vyučovania podľa predmetov, štruktúra vyučovania, tvorba učebných plánov a ich vzájomnej previazanosti, možnosti žiaka si vyberať a mať slovo pri vyučovaní atď.
- Prečítajte si: Hodnota učiteľov za peniaze
Pedagogický ústav a inšpekciu by to možno šokovalo, ale deti sa zrejme dokážu učiť aj v školách bez tried, lavíc, papierových učebníc, známkovania, testov, zvonenia či odpisovania poznámok.
Tragédiou slovenského školstva tak nie je len to, že veľká časť učiteľov netúži po inovovaní a zmene, ale že aj tá menšina, ktorá sa o niečo pokúsi, je hneď umlčaná.
Riaditeľ bol prepustený. Inšpekcia tak vysiela jasný signál: skúsiš niečo nové a skončil si.