Jedným z dôsledkov hlasovania v švajčiarskom referende 24. septembra 2017 je to, že sa daňová sadzba DPH nezvýši. Naopak, nakoľko ostatné zvýšenie bolo dočasné na 7 rokov, DPH sa zníži.
Švajčiarsko malo dlhé roky spotrebu zdanenú daňou z obratu. Táto daň bola priamym príjmom federálneho rozpočtu od svojho zavedenia v roku 1941. V krajinách Európskeho hospodárskeho spoločenstva sa daň z pridanej hodnoty zaviedla od začiatku 70-tych rokov smernicou z 11. apríla 1967 o harmonizácii zdanenia obratu.
Švajčiari DPH odmietali
Krajiny Európskeho združenia voľného obchodu si zaviedli DPH v roku 1972 okrem Švajčiarska, ktoré sa držalo svojej dane z obratu. Mnohí si však mysleli, že napriek jednoduchému princípu to je daň zložitá, ktorú je ťažké adaptovať na rôznorodé prejavy obchodovania s tovarom bez komplikovanej administratívy.
Federálna vláda poškuľovala po DPH, ale ľud tento francúzsky výmysel trikrát zamietol pred urnami (1977, 1979, 1991), než sa ju konečne podarilo pretlačiť v referende 28. novembra 1993. Aby sa skrátila procedúra prechodu, Federálna rada vydala 22. júna 1994 nariadenie o dani z pridanej hodnoty.
- Prečítajte si: Aston Martin chce vymeniť koňskú silu za realitný biznis
Vďaka tomu bolo možné DPH zaviesť už od 1. januára 1995, teda za 13 mesiacov po ľudovom hlasovaní. Príprava zákona o DPH trvala dlhšie a federálne nariadenie bolo jediným právnym základom pre DPH od 1995 až do roku 2000.
Daňová sadzba sa doteraz vyvíjala len smerom hore. Pri zavedení dane z obratu v 1941 bola sadzba 3 % pre veľkoobchod a 2 % pre maloobchod.
Od 1. októbra 1982 do zrušenia 31. decembra 1994 už bola výška dane z obratu 9,3 % pre veľkoobchod a 6,2 % pre maloobchod. Podľa modelu dane z obratu bola tiež zavedená daň z luxusu, ktorá bola v platnosti od 1942 do 1958.
Zvyšovanie DPH
Podobne sa zvyšovala i DPH. Z pôvodnej výšky 6,3 % v 1995 na 7,5 % v 1999 na financovanie deficitu v 1. pilieri, ako sa od začiatku aj predpokladalo. Potom od 2001 na 7,6% na financovanie veľkých železničných projektov a od 2011 na 8 % dočasne na 7 rokov na financovanie poistenia pre prípad invalidity.
Znížená sadzba 2 % v 1995, 2,5 % od 2011, sa aplikuje na vodu, potraviny, nealkoholické nápoje, na rezané kvety a rastliny, na lieky, na noviny, časopisy a knihy, na športové a kultúrne podujatia.
Zvláštna sadzba 3,8 % (3 % v 1996) je pre hotely a ubytovanie. Pokus zjednotiť tri sadzby do jednej neuspel v hlasovaní v 2011. Terajšie zníženie DPH je tak prvým od zavedenia spotrebnej dane.
DPH predstavuje vyše tretiny príjmov konfederácie (35 až 38 %). V roku zavedenia 1995 priniesla do federálnej pokladne 8,9 miliárd frankov, v roku 2000 už 16,6 miliárd, v 2005 18,1 miliardy a v 2015 22,3 miliárd.
Nahradenie dane z obratu daňou z pridanej hodnoty neviedlo k medziročne významnej zmene výnosov z tejto dane (v roku 1995 o 7%, pričom rok predtým rástol výnos dane z obratu o 8%).
Konkurenčná výhoda?
Napriek tomu, že by sa DPH mala vrátiť na pôvodnú úroveň spred 7 rokov, nie je tomu celkom tak. Nasledovná tabuľka zhŕňa daňové sadzby pred rokom 2010, v rokoch 2011 – 2017 a od 2018.
časové obdobie | normálna sadzba | znížená sadzba | zvláštna sadzba (hotely) |
do 2010 | 7,6 % | 2,4 % | 3,6 % |
2011 – 2017 | 8 % | 2,5 % | 3,8 % |
od 2018 | 7,7 % | 2,5 % | 3,7 % |
Keď porovnáme sadzby v niektorých európskych krajinách, švajčiarska konkurenčná výhoda sa prehĺbi.
Veľké európske krajiny majú sadzby od 19 do 22% a pre hotely 10%. Len Nemecko sa mierne dištancuje od svojich rivalov nižšou hotelovou sadzbou 7%. Švajčiarske hotely sú drahé z iného dôvodu: drahá je pracovná sila.
krajina | normálna sadzba | hotelová sadzba |
Taliansko | 22 % | 10 % |
Španielsko | 21 % | 10 % |
Francúzsko | 20 % | 10 % |
Spojené kráľovstvo | 20 % | 20 % |
Nemecko | 19 % | 7 % |
Európske krajiny majú rozličné aj iné sadzby DPH. Napríklad detské autosedačky sú na Cypre zdanené 5 %, v Dánsku 25 %. Noviny sú zdanené 2,1 % vo Francúzsku, 20 % na Slovensku. Veľmi rôznorodé sú i sadzby pre lieky a knihy.
Švajčiarsky priemysel si po rokoch silného franku bude môcť trochu vydýchnuť. Zníženie DPH mu dá malú, nepatrnú konkurenčnú výhodu.
Prečítajte si: Americký býk, japonský medveď, čínske tváre, kórejské kakao a slovenský export
- Autor: Roman Kanala
- Zdroj: http://iness.sk/sk
- Zdroj titulného obrázku: pexels