Rozhovor o fonde Infinity Enhanced Equity

• Zdroj: ako-investovat.sk

Vítame Vás pri rozhovore s pánom Petrom Bálintom z Infinity Capital. Prinášame Vám prvú časť zo spomínaného videorozhovoru, ktorý uverejníme čoskoro. Budeme sa rozprávať o Infinity Capital, hedge fondoch a investíciách ako takých.

Peťo, povedz nám najprv názov vášho hedge fondu a kedy ste ho založili.

V prvom rade ďakujem pekne za to, že ste ma pozvali a že mám možnosť čitateľom a fanúšikom Ako-investovať povedať niečo o našej stratégii, ako to robíme a kam smerujeme. Fond sme založili v roku 2015, ale spustili sme ho v roku 2016.

Bolo to relatívne dlhé a náročné obdobie prejsť celým regulačným procesom na Malte, pretože tam regulátor doslova kontroluje vaše známky na strednej a vysokej škole, telefonuje všetkým zamestnávateľom, u ktorých ste kedy pracovali a každého jedného človeka, ktorý je buď v predstavenstve fondu alebo v investičnej komisii veľmi hlboko zanalyzuje, aby bol to, čomu sa hovorí „fit and proper“, teda dôveryhodná osoba pre finančný sektor.

Takže v podstate my sme začali v roku 2014 proces, ukončili sme ho v roku 2015 v decembri a fond sme spustili v roku 2016. Fond sa volá Infinity Enhanced Equity.

Ten fond je pod takou umbrellou, strechou, tá sa volá Infinity Capital Sicav, fond profesionálnych investorov (PIF), je zriadený pod smernicu AIFMD v rámci Európskej únie, čo znamená, že táto smernica reguluje všetky alternatívne investície, ktoré sú nejakým spôsobom manažované a marketované v rámci Európskej únie.

Čiže Infinity Capital Sicav (PLC), v rámci neho existuje fond Infinity Enhanced Equity a máme ešte jeden fond, ktorý sa volá Infinity CEE Oportunity.

Equity znamená, že tam pôjde o akcie alebo aké sú triedy aktív v tom fonde?

Infinity Enhanced Equity má približne 22 miliónov a ten druhý má cca 6 miliónov, čiže celá štruktúra má momentálne 28 miliónov, ale máme relatívne silné inflowy, takže by sme mohli mať cez 30 miliónov už tento mesiac.

Prvý fond je globálny fond, ktorý je zameraný hlavne na akcie. Bol som minulý týždeň v Londýne a tam som navštívil niekoľko veľkých hedge fondov, ktoré majú 6 miliárd, 9 miliárd a tak podobne.

To sú ľudia, ktorých poznáme ešte z nášho pôsobenia v Erste Bank a keď som im vysvetľoval stratégiu, tak povedali, že to je „long Buffett, short crap“.

Tento fond je vyslovene akciový, globálny – investujeme do všetkých krajín od Veľkej Británie cez Švédsko, Nórsko, Fínsko, Švajčiarsko, Európsku úniu, Hong Kong, Japonsko, Kanada, Mexiko, USA. Všetko, čo vieme nejakým spôsobom elektronicky zobchodovať, obchodujeme v tomto fonde.

Koľko máte aktuálne pozícií vo fonde?

Fond je relatívne široko diverzifikovaný, ale ono to súvisí so stratégiou, ktorú by som opísal neskôr, ako to vlastne robíme, ale bude ich niečo cez 700.

Je to veľmi diverzifikovaný fond, kde v ničom nemáme príliš veľkú koncentráciu a nemáme príliš veľké riziko v žiadnom konkrétnom titule, ale zvykneme niektoré tituly dokonca sektory buď úplne podvážiť, alebo nadvážiť, alebo ísť short.

Ani by som to nenazval long short equity, lebo by to bol fond, ktorý by vždy mal nejakú short knihu (relatívne veľkú) a potom long knihu. My sme absolute return fond, čo je oveľa presnejší názov, kde my runujeme relatívne veľkú expozíciu na long strane, keď identifikujeme, že je na to vhodné makroprostredie a potom sa úplne reverzneme a ideme 50-100% short, keď identifikujeme, že makroprostredie a monetárne ekonomické podmienky sa zhoršili natoľko, že vchádzame do recesie.

A opäť to je skôr o tej stratégii, ktorú vysvetlím neskôr, ale je to veľmi široko diverzifikované portfólio a dokážeme mať toľko pozícií iba preto, že to robíme globálne. Keby sme boli v hociktorom konkrétnom štáte alebo regióne, tak by tých pozícií bolo strašne málo alebo oveľa menej.

My investujeme približne do 6 % investovateľného univerza, ale to naše univerzum je dvanásť tisíc akcií, dvanásť tisíc firiem, takže my z neho vyberieme veľmi málo, ale tak či tak nám to umožňuje ostať diverzifikovaní. Tým pádom vyberáme kvalitu, ale nemusíme sa vzdať diverzifikácie, nemusíme ostať príliš koncentrovaní na nič.

Takže short, teda stávku na pokles, by ste použili vtedy, keď vidíš, že to dáva zmysel, ale nie vždy?

My vždy runujeme nejaké short pozície. Momentálne sme v short utilities, pretože sú to firmy, ktoré sa správajú ako bondy a inflácia sa vracia späť, čo je veľmi dôležité na to, aby sme si uvedomili, v ktorej fáze cyklu sa momentálne nachádzame a tie výnosy na dlhopisoch už rastú, a to je iba začiatok všetkého.

Tento sektor je veľmi nadhodnotený. Sú to firmy, ktoré dokážu rásť 4-5 % per annum, ale veľmi stabilne je tam vysoká dividenda, veľká prémia za kvalitu, ktorú ten trh je ochotný platiť, ale firma, ktorá rastie 4-5 % per annum, by mala byť obchodovaná za 10-11 násobok ročného zisku, ak je to tak kvalitná firma ako distribúcia vody alebo plynu, elektriny. V Amerike to tomu zodpovedá.

Ale momentálne celý sektor obchoduje tak na 25P/E, čo už je absolútne nadhodnotenie voči akémukoľvek historickému mediánu alebo priemeru. Celý ten rast sektora za posledných 15 rokov bol tzv. multiple expansions, teda fundamenty sa nezlepšovali, ale ľudia platili za tú dividendu z toho stále viac a viac. Je to bublina, ktorá čaká na to, aby praskla.

Čiže sme short tento sektor, zvykneme hľadať akcie, ktoré majú kapitalizáciu od 1 do 10 miliárd a veľmi veľa dlhu a prosto nejaký business model, ktorý už nefunguje alebo je strašne slabý.

Boli sme short napríklad Blackberry, čo je taká typická vec alebo AMD, veľmi ťažký komoditný biznis s mikroprocesormi, ktorý robí straty, ale napriek tomu vyhodí na trh vždy nové akcie; dostanú nových investorov, rozriedi sa tá existujúca báza investorov a firma ide dole.

Čiže to sú veci, ktoré hľadáme do short knihy, ale je veľmi ťažké v bull markete hrať trh z tej krátkej strany, ale vždy máme niekoľko pozícií, ktoré sú v short a hľadáme tzv. terminal shorts, teda, že potenciálne by sa mohla firma úplne rozpadnúť, mala by sa dostať do chapter eleven, equita by mala byť zmazaná, bookholderi by ju mali chytiť a vtedy by sme zarobili 100 % na tejto investícii, ale zatiaľ sa to nestalo.

Spomenul si AMD, ktorá je aktuálne medzi čitateľmi Ako-investovať relatívne obľúbená akcia. Stále ju shortuješ?

Nie, tam sme na tom asi 20 %-ný zisk zinkasovali a momentálne nemám vôbec na to názor. Bol tam veľmi veľký run, niekoľko 100 %. Ono sa to stane, bohužiaľ crap, ten odpad, sa vie odraziť ako teraz US Steel má nejaké veci a vie urobiť niekoľko stoviek percent.

Keď to pôjde z dvoch dolárov na šesť dolárov … ale stále to ostane v „penny stocks“ leveli a z dlhodobého hľadiska tá firma aj tak nič neurobí. Ale byť tam, keď je proti vám niekoľko sto percent, to bolí, ale ani tá krátka kniha nie je veľmi koncentrovaná, zvykneme byť 1-2 % do každej single veci short.

Nie sme až tak diverzifikovaní na short strane, lebo nie je tak veľmi veľa tých shortov. Bohužiaľ tie dobré firmy sú veľmi ľahko identifikovateľné, resp. oveľa ľahšie než tie slabé, lebo tie slabé firmy vedia prežívať dlhodobo na trhu.

Oni totiž nejdú nikam, nezarobíte na shorte, na akcii, ktorá pôjde do strany do nekonečna a medzi tým sú tam tie vlnky, chvíľu sme v pluse, chvíľu v mínuse, ale nájsť dobrý terminal short chce naozajstné umenie. Ja konkrétne taký umelec nie som , ja som skôr na tej long strane.

Z tých, ktoré sú na long strane, je tam okolo 700 akcií, vyberáš to z 12 tisícov z celého sveta. Musíte to vyberať takou kombináciou, že trochu kvality a trochu kvantity.

Určite áno, ten prvý filter. Ale ono to nie je proces, že si otvorím nejaký screener a teraz tam nahádžem všetky tieto veci a to mi vypľuje výsledok.

Dalo by sa to urobiť, ale tie firmy, resp. fundamenty treba porovnávať v priestore a v čase, to znamená ako sa vyvíjali, aká je tam tendencia fundamentu zlepšovať sa a zároveň sa pozrieť, aký typ biznisu to je a či to dokáže fungovať ďalších niekoľko desiatok rokov, lebo to je náš investičný horizont.

Treba sa aj pozerať ako tá firma stojí v priestore, čiže voči svojim konkurentom. A väčšinou chceme firmy, ktoré sú vo všetkých týchto fundamentálnych veciach, ako je return equity a return asset, hrubá marža a operatívna marža; prvý, druhý alebo tretí. Všetko ostatné už je zlé, slabé. Víťazi majú skoro všetko a tým ostatným už neostáva skoro nič.

Čiže z tej našej strany to bolo firma po firme. My máme technológiu, Warren Buffett nemal technológiu, on si musel kúpiť almanach a na štvorčekovom papieri si tam kresliť veci . My dokážeme vďaka našej technológii spracovať za jednu minútu to, čo Buffett dokázal spracovať za jeden mesiac, ale v 50. či 60. rokoch. To je výhoda. Ale nevýhoda je, že dnes už všetci majú technológiu, nie sme samozrejme jediní.

Ja som bol kedysi plavec, športovec, ešte za komunizmu a ako žiak som zaplával 100 metrov voľným spôsobom za 1:09 a niekedy v 1910 to bol svetový rekord. Čiže to je všetko tým, že sa zlepšuje technika.

Darmo to ja teraz dokážem urobiť tak, ako to urobil ten majster sveta v 1910, keď všetci ostatní to vedia zaplávať rovnako a omnoho lepšie. Je to veľmi podobná analógia aj s týmto a pomôže nám to spracovať veľmi veľké kvantá dát a investičných príležitostí všade vo svete.

Čiže ono to bolo na Bloombergu, ísť akciu po akcii a hľadať stále sa zlepšujúci fundament a pochopiť business model z veľmi rýchleho popisu, či je to biznis, ktorý je udržateľný. Ak áno, dáme to „nabok“ a ideme ďalej.

Nebolo to samozrejme hneď tých 700 firiem z 12 tisíc, to sa znižovalo a znižovalo a takisto sme to neuchopili tak, že tu je 12 tisíc firiem a teraz ideme do nich. My sme išli krajinu po krajine, nevedeli sme, koľko firiem vlastne prejdeme.

Najprv sme pozreli tie najväčšie kapitalizácie, potom sme sa pozreli na nižšie, na mid capy, na small capy a hľadali sme tie firmy, ktoré ten fundament majú. To sú roky, začal som v roku 2012 a ešte stále to nejakým spôsobom pokračuje, aj keď som už videl naozaj asi celý svet, Indiu, Južnú Kóreu, Nový Zéland, Južnú Afriku, všetko…

Je to veľmi časovo náročné, musí to jednoducho človek odsedieť, ale potom to vidíte už na prvý pohľad, že je to dobrá firma a má potenciál alebo naopak, toto je zlá firma, ktorá ho nikdy nebude mať.

A jedna vec, ktorú som zistil, je tá, že zo zlej firmy sa nikdy nestane dobrá firma tým, že príde princ a pobozká žabu a zo žaby sa premení na princeznú. Nikdy sa to nedeje.

Výnimkou bol Apple, kedy to bola firma, ktorá bola na vyhynutie, nešla nikam strašne dlho a až neskôr sa vrátil Steve Jobs a urobil iPhone, iPod, iPad atď. a ono to je vidno, ako sa tá firma dostala z ničoho niekde. Avšak to je jediný prípad, kde som videl ako sa takáto firma zrazu reinventla a dokázala to, čo dokázala.

Ale taktiež dobré firmy sa vedia zlikvidovať sami. Buď sa zásadne zmení ich biznis, čo my nevieme odhadnúť na dva-tri roky a ani manažment tých firiem alebo to pokašle manažment alebo proste idú do niečoho, kde by nemali byť.

Typický príklad je General Electric. Bola to veľmi kvalitná firma, ale nie taká, ktorú by som ja kupoval na tom peaku začiatkom roku 2000, pretože bola už veľmi veľká.

Ja sa snažím zase vyhýbať veľmi veľkým kapitalizáciám, ktoré nemajú kam rásť, ale General Electric sa stala svojím spôsobom bankou, ak nie možno hedge fondom dokonca a veľmi boli vystavení na finančný sektor a práve GE Money bolo to, čo firmu poškodilo, vlastne doteraz sa z toho úplne nedostali.

Takže stanú sa aj takéto veci, ale kvôli tomu chcem mať tých firiem veľa, pretože keď ich mám veľa a stane sa niečo desiatim firmám v mojom portfóliu, tak len dividenda z tých ostatných firiem ich celé zaplatí a môžu normálne zmiznúť zo dňa na deň, čo sa tiež nestane.

Ako celok portfólio má tendenciu,cieľ a schopnosť rásť 8-9 % nad index. Ten úplne prvý krok v konštrukcii portfólia je mať to, čo my voláme jadrové portfólio, core portfolio. Je tých 700 „vojakov“, z ktorých každý je v tom svojom sektore špička a dokopy z nejakého strednodobého a dlhodobého hľadiska veľmi outperformujú indexy.

A to naše core portfólio minulý rok outperformovalo ako celok približne 9 %, pričom v Amerike to bolo 10 %, v Európe cca 5 %, my sme skončili nejakých 6 % v pluse a Eurostoxx 50 na nule. S&P 500 skončilo nejakých 11 a my sme skončili niečo cez 20 v americkej alokácii.

To je ako sa porovnávame – vezmem index z tej ktorej krajiny, dám takú váhu akú má tá krajina v našom portfóliu tomu indexu a urobím si nejaký interný benchmark voči čomu sa porovnávam.

Čiže vlastne v Kanade sme o 20 % prekonali lokálny index, jedine v UK a Mexiku sme boli pod nejaké 3-4 %, ale ako celok to presne urobilo to, čo malo. A teraz celé portfólio investuje do nudných vecí – žuvačky, cigarety, alkohol, čokoláda, koreniny, čím primitívnejšia vec, ktorú potrebujeme na každodennú spotrebu, tým lepšie.

Človek by si myslel, že sa už nedá zarobiť na týchto veciach, ale paradoxne to sú tie najstabilnejšie biznisy, ktoré sú predikovateľné – produkt si viete predstaviť o 10 rokov ako bude vyzerať, a to v tom portfóliu dominuje, ale nie preto, že by som si ja povedal, že chcem takéto biznisy mať.

Proces je úplne bottom up a tým pádom ja by som zahrnul do toho portfólia firmu bez ohľadu na to, v ktorej je krajine, sektore atď. a ono to potom vyjde, kde v ktorej krajine, v ktorom sektore nájdeme také množstvo firiem.

• Prečítajte si: To najlepšie z rozhovoru s Petrom Bálintom

Dominuje samozrejme consumer staples, čo je defenzívny sektor – zubné kefky, pasty, kondómy, pracie prostriedky, cigarety, alkohol, nápoje, atď.

Pokračovanie nabudúce.

AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?