Jeden môj priateľ, ktorého si veľmi vážim, sa ma ako študenta raz opýtal, prečo neviem po anglicky. Odpovedal som: ,,Nie je to moja chyba. Máme neschopného učiteľa. Nevie nám učivo vysvetliť. Na hodinách sa vlastne vôbec nerozprávame po anglicky. Nemôžem za to.“
Ten priateľ mi vtedy povedal, že je to moja chyba. Priznám sa, zaskočil ma. V tej chvíli som s ním nedokázal súhlasiť a hádali sme sa o tom minimálne hodinu.
- prečítajte si: Čo sa stane keď zlyháme a prečo sa tak bojíme?
Nečakajme, že príde zmena
Už 25 rokov na Slovensku čakáme, že prídu lepšie časy. Veríme, niektorí už len dúfame, že naša krajina začne napredovať. Že sa jedného dňa zobudíme a na titulke SME-čka bude minister školstva so slovami: ,,Začína najväčšia reforma v dejinách Slovenska. Vzdelávanie je pre nás prioritou.“
Kým však čakáme na tento moment, každý rok opustia naše univerzity, stredné a základné školy tisícky mladých ľudí, ktorí žiaľ, nemali to šťastie dostať kvalitné vzdelanie. Dovolím si tvrdiť, že už nemôžeme čakať ďalšie štyri roky.
Nemôžeme vkladať prchavé nádeje do nového ministra školstva, do novej vlády či do dlhoočakávanej reformy.
Každé ďalšie štyri roky, vlastne každý ďalší rok, či dokonca každý deň, pripravujeme budúcnosť našej krajiny o veľkú príležitosť. O príležitosť dostať kvalitné vzdelanie od špičkových profesorov a učiteľov v moderných školách.
Domnievam sa, že musíme prebrať (spolu)zodpovednosť za vzdelávanie našich detí a v mene študentov – za nás samých. Čo to znamená?
Pomôcť musia aj rodičia
Budem k vám úprimný. Moji rodičia nedokázali udržať krok s mojim dospievaním. Dali mi úžasnú výchovu, za ktorú som im vďačný, no nevenovali dostatok času škole do ktorej som chodil, nepýtali sa profesorov na vzdelávací plán, vlastne ich ani nepoznali.
A som presvedčený, že moji rodičia neboli sami. Stretávam sa s rodičmi, ktorí vyberajú deťom školu podľa toho či na nej dostanú ich deti jednotky a či ich učitelia nenechajú prepadnúť.
Myslím si však, že nastal čas, kedy je oveľa dôležitejšie pozerať sa na hodnoty, na ktorých škola stavia svoje vzdelávanie a vzťah k deťom.
Je nesmierne dôležité poznať osobnosť profesorov a učiteľov, ktorým rodičia zveria svoje deti. Kto ich bude sprevádzať 14 rokov počas ich dospievania? Nemyslím pozerať sa na počet titulov. Ale nahliadnuť na charakter učiteľov.
Veď každý z nich sa pre žiaka stáva príkladom, ba dokonca vzorom. A tu to nekončí, ale pokračuje, otázkami o prepojení vzdelávania na prax, o mimoškolských aktivitách, krúžkoch, výchovných programoch…
Učitelia môžu zmeniť Slovenské školstvo viac, než akákoľvek reforma
Milí učitelia, viem, ako veľmi túžite po zmene, podpore a ocenení. Tú moju máte a som presvedčený o tom, že aj podporu tisícok ďalších rodičov či samotných študentov.
Viem, že ste vyčerpaní z nekonečných bojov, protestov či podrazov.
No ste súčasťou systému a dokážete ho meniť oveľa efektívnejšie, než aktuálne akákoľvek (ne)prichádzajúca reforma. S tým, čo máte, tam, kde ste.
Každý deň sa stretnete s desiatkami svojich žiakov. Môžete na nich preniesť svoje sklamanie a frustráciu alebo v nich môžete zapáliť novú iskru. Jedine vy môžete mladým ľuďom pomôcť objaviť svoje, talenty, schopnosti a rozvíjať ich potenciál.
Len vy dokážete aktuálne zmeniť to, ako bude vyučovacia hodina vyzerať. O akých témach budete so žiakmi diskutovať, akou formou budete viesť hodiny.
Milí študenti, to, že hejtujte školu nestačí
Viem, ako strašne hejtujete svoju školu do ktorej chodíte a štýl, ktorým sa na hodinách učíte. Ako nedokážete nájsť zmysel v tom, že v tej komunistickej budove musíte každý deň stráviť 8 hodín. Že sa učíte tak veľa zbytočnej a neaktuálnej teórie.
No poviem vám aj to, na čo som prišiel ako študent ja.
Že jedine vy dokážete rozhodnúť o tom či zabijete 14 rokov na škole, ktorá vás nebaví alebo tento čas využijete ako investíciu.
Viete, kto stojí pred vašou katedrou? Aký životný príbeh sa skrýva vo vašom učiteľovi? Aké zážitky a životné skúsenosti má? Viete o tom, že za týždeň v škole sa počas prestávok dajú prečítať 3 fascinujúce knihy, ktoré budú pre vás dobrodružstvom?
Že už počas základnej, strednej či vysokej školy sa môžete zapojiť do množstva aktivít či projektov, ktoré ponúkajú rôzne organizácie?
Vašou konkurenciou sú absolventi prestížnych škôl
Ja viem, prečo by ste si zbytočne komplikovali život… Úprimne? Systém sa tak skoro nezmení.
A to pre vás znamená len jedno: že so svojim (pod)priemerným vzdelaním nedokážete uspieť v medzinárodnej konkurencii študentov či absolventov prestížnych škôl. Že sa nedostanete na štúdium v zahraničí. Že sa môžete rozlúčiť s vašou prácou snov.
Pokiaľ teda nepreberiete (spolu) zodpovednosť za svoje vzdelávanie. Začnite sami od seba čítať knihy, ktoré vás fascinujú. Začnite spoznávať životné príbehy svojich profesorov. Povzbudzujte sa v triede navzájom, mentorujte jeden druhého.
Vytvorte na škole debatné kluby, žiacke rady, spískajte jedinečné projekty a precestujte už počas štúdia celý svet.
Skrýva sa vo vás neprebudený potenciál. Nebojte sa chytiť príležitostí. Spolu dokážete počas štúdia nemožné.
Zmena môže začať v malých komunitách
A teraz si predstavte, čo by sa stalo, keby sme sa stretli. Rodičia, učitelia a študenti, ktorým záleží na vzdelávaní. Stačilo by sa pridať k ľuďom, ktorí v školstve už roky bojujú a vytvárajú reformu tam, kde sa nachádzajú.
Mohli by sme postupne pretvárať každú minútu strávenú na škole, jej chodby, knižnice, vyučovacie predmety či dobrovoľnícke aktivity.
Nijaká skutočná zmena nemôže nastať bez zmeny v užších spoločenstvách ľudí. Píše Štefan Hríb, Anton Vydra a Martin Mojžiš v .týždni. A majú pravdu.
,,Keď sa tieto „malé miesta“ plnia odvahou a nádejou, šíria v občianskom priestore úplne inú emóciu a ľudí robia slobodnejšími.
V takom stave vás všetko pozýva k tomu, aby ste používali vlastný rozum a nemusli iba trpko znášať nespravodlivé rozhodnutia vašich zástupcov.“
Nenechajme si ukradnúť jedinečnú príležitosť
Preto, keď si budete najbližšie búchať hlavu o stôl a nadávať v krčme, že sa v školstve nič nezmení, obráťte list tohto starého papiera a začnite tvoriť nový príbeh.
Vašej školy, vašich detí, vašej budúcnosti. Nemôžeme si dovoliť prepásť túto jedinečnú príležitosť, príležitosť získať kvalitné vzdelanie.
Keď mi môj priateľ pred pár rokmi povedal, že ak neviem po anglicky je to moja chyba, nedokázal som s ním súhlasiť. Hádal som sa s ním do krvi, že je to chyba systému. Že to nie ja, ale učitelia a škola môže za to, že ma niečo nenaučila.
Dnes však pripúšťam, že možno mal môj priateľ pravdu.
Vyhovárať sa na systém, učiteľov či chýbajúce reformy nepomôže. Nepomôže to mojej budúcnosti ani budúcnosti tisícok mladých ľudí.
Je čas prebrať (spolu)zodpovednosť za to, čo sa v školách učíme.
- prečítajte si: Si to, na čo sa pozeráš a nad čím rozmýšľaš!
Päť rokov pracujem v oblasti médií, založil som portál Student24. Pracoval som ako marketingový riaditeľ, dnes pôsobím v reklamnej agentúre MAVIO MEDIA. Cez víkendy školím a blogujem. Rád si dám s vami šálku kávy