V apríli minulého roka ohlásil minister školstva spolu s programovým vyhlásením vlády cieľ reformovať školstvo. Nemalo ísť o hocijakú reformu, ale najväčšiu reformu za posledných 25 rokov.
Pozrime sa, ako si ministerstvo poradilo s touto úlohou reformy školstva za rok a pol – pričom sa zameriame len na regionálne školstvo.
Hneď nasledujúci mesiac v máji vydalo ministerstvo úlohy na rok 2016. V nich bola najdôležitejšia úloha vypracovať Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania.
Termíny sa nestíhajú
Termín si stanovilo na 1. december 2016, s tým, že v prvom štvrťroku 2017 bude materiál predložený na rokovanie vlády a následne do parlamentu. Asi netreba pripomínať, že ani jedno sa nestihlo.
Národný program ministerstvo do tohto termínu nevypracovalo, ale vypracovalo 20-stranový dokument s cieľmi toho, ako by malo vyzerať to najlepšie školstvo pod slnkom. Dokument bol síce bez nástrojov, finančného krytia a dátumov uskutočnenia, ale zato obsahoval ciele typu:
„Vzdelávanie rozvíja jedinečný potenciál každého dieťaťa v rámci individualizovanej výučby, kde obsah je primeraný veku a potrebám, sú dostupné bohaté učebné materiály a je rozvíjané kritické myslenie, tvorivosť, inovatívnosť, hodnotovosť a zdravý životný štýl, pričom deti už nebudú navštevovať povinnú školskú dochádzku, ale povinne sa vzdelávať.“
- Prečítajte si: Prečo staniční taxikári nie sú problém, ale symptóm (názor)
Jednoducho ciele, s ktorými nikto nemôže nesúhlasiť. Jediný rozruch vzbudil návrh, aby sa rozšírilo „povinné vzdelávanie“ o dva roky (o rok skôr sa začalo a o rok neskôr skončilo).
Učiace sa Slovensko
V prvom štvrťroku 2017 uzrel svetlo sveta návrh dokumentu Učiace sa Slovensko. Išlo o hlbšie rozpracované ciele z predchádzajúceho dokumentu, kde sa už objavili aj náčrty opatrení, ako sa k vyššie spomínaným cieľom môžeme dopracovať. Konkrétne sa v dokumente píše, že by sa mali:
„Vytvoriť predpoklady k implementácii individualizácie, vytvoriť komplexné predpoklady podpory učiteľov, vytvoriť stratégie inkluzívneho vzdelávania a pre toto všetko vytvoriť personálne, materiálne a finančné podmienky.“
Hlavným problémom tohto dokumentu nebolo ani tak to, že opäť neobsahoval žiadne exekutívne a operatívne časti (kto, kedy a za čo bude robiť).
Z pohľadu uskutočnenia reformy bolo jeho hlavným problémom, že to bol dokument vypracovaný skupinou odborníkov a minister, ministerstvo a ani strana SNS (nominujúca ministra) sa k tomuto dokumentu oficiálne neprihlásili, ani nevydali žiadne stanovisko.
Nevieme teda ani povedať, či deklarované ciele prijali za svoje ľudia s výkonnou právomocou. Čo vieme povedať s istotou, je, že pán Plavčan nebol tým, kto niečo v slovenskom školstve zreformuje. Odvolanie za korupčné škandály pri eurofondoch dalo bodku za jeho rok a pol dlhým ťažením.
V školstve sa diali „veľké“ veci
To však neznamená, že v školstve sa medzičasom nediali veci. Diali sa, a „veľké“. Spomeňme aspoň tri: Rozhodnutie pridať jednu hodinu dejepisu pre deviatakov na základnej škole. Aféra zákazu písať nespojitým písmom Comenia Script. A nápad zavedenia nového predmetu branná výchova.
Tieto tri témy tvorili veľkú časť aktivít a mediálnych výstupov ministerstva. Zároveň svojou filozofiou negovali deklarované ciele z odborného dokumentu Učiace sa Slovensko. Ten hovorí o individualizovanom vzdelávaní a väčšom priestore na iniciatívu samotných škôl.
Naopak, fakt, že ministerstvo venovalo toľko pozornosti a úsilia mikromanažovaniu detailov, ako je písmo žiakov alebo hodina dejepisu, ukazuje, že predstava zhora diktovaného obsahu je aktuálna aj v novej vláde. A to napriek všetkým vyhláseniam o najväčšej reforme školstva za 25 rokov.
Pravdepodobnosť radikálnej reformy je nízka
Bodku za doterajšími reformnými plánmi dal poslanec za SNS Anton Hrnko, ktorý okomentoval odbornú konferenciu štátneho tajomníka ministerstva školstva Petra Krajňáka slovami: „Vraj majú hovoriť o nových prístupoch pri výučbe dejepisu a občianskej náuky…
Nuž, spolu s Jánom Luxemburským musím konštatovať, že to Pán Boh nedopustí, aby títo ľudia rozhodovali o tom, čo sa bude na slovenských školách učiť v predmete dejepis a občianska náuka…
Slovenská národná strana má celkom presnú predstavu, čo sa má na dejepise a občianskej náuke vyučovať, a bez toho, aby som počul čo i len slovo od uvedených pánov a dám, môžem konštatovať, že to je s ich názormi úplne nekompatibilné.“
Pravdepodobnosť toho, že sa Slovensko dočká radikálnej reformy, ktorá by odpolitizovala školstvo, je tak pomerne nízka. A znížila sa ešte po tom, ako predseda Národnej rady a SNS Andrej Danko povedal, že on je tým, kto riadil bývalého ministra Plavčana. Uvidíme, či, kto a ako bude riadiť novú pani ministerku Lubyovú.
- Autor: Róbert Chovanculiak
- Zdroj: http://iness.sk/sk
- Zdroj titulného obrázku: pexels