Prokrastinácia (z latinského pro crastinus – na zajtrajšok) je označenie pre odkladanie dôležitých úloh na neskôr (na zajtra).
Je to presne ten stav, keď namiesto toho, aby sme robili to čo máme, zabíjame čas niečím neefektívnym a neproduktívnym. Je to presne ten stav, keď sa nedokážeme „dokopať“ k tomu, aby sme pracovali na úlohe, ktorú by sme mali alebo chceli dokončiť.
Namiesto dôležitých vecí, v ktorých vidíme zmysel, potom často robíme niečo nepodstatné, čo nás neposúva bližšie k cieľu, ale naopak nás od neho vzďaľuje (pozeráme televízor, hráme sa počítačové hry, trávime hodiny na sociálnych sieťach, opakovane upratujeme).
Výsledným efektom prokrastinácie sú výčitky a frustrácia, stres, pocity viny a vlastnej neschopnosti, čo vedie k tomu, že opäť nič nerobíme a prokrastinujeme.
Prokrastinujúci sa často upokojujú tým, že si radi nechávajú všetko na poslednú chvíľu a presviedčajú sami seba, že pod tlakom podávam lepšie výkony. Opak je však pravdou. Odkladanie úloh je pôvodcom stresu, výčitiek a neefektivity.
Vo všeobecnosti poznáme tri druhy prokrastinácie:
typ A – kedy namiesto svojich povinností nerobíme nič
typ B – kedy sa uchyľujeme ku zbytočným a podstatne menej dôležitým veciam
typ C – kedy naopak robíme veci dôležitejšie (umenie odbočiť od malých, hoci dôležitých vecí k väčším, často kreatívnejším a na prvý pohľad čas márniacim činnostiam, ktoré však mnohokrát stoja za veľkým a úspešným projektom)
Zistite príčiny prokrastinácie / Prečo prokrastinujete?
Ako prvý krok by ste mali zistiť príčiny, ktoré vás k prokrastinácii vedú. To znamená ujasniť si, čo je dôvodom, že namiesto toho, aby ste veci urobili, tak ich odsuniete na iný deň. Tak budete potom môcť spraviť kroky k ich odstráneniu.
Preto si položte nasledujúce otázky:
1. „Keď veci odkladám na neskôr, prečo práve nerobím to, čo mám robiť, ale robím niečo iné?“
2. „Vyhovuje mi tempo práce, ktoré je odo mňa vyžadované, alebo by som radšej pracoval iným tempom?“
3. „Spôsobuje mi moja práca / projekt radosť, alebo naopak stres, frustráciu či strach?“
Pokiaľ budete k sebe naozaj úprimní pravdepodobne odhalíte niekoľko dôvodov, ktoré sa dajú odstrániť.
Druhým krokom je jasné pomenovanie si toho, aký negatívny dopad bude mať na váš život to, ak úlohu neurobíte a naopak, aký pozitívny dopad (prínos) bude na váš život mať, ak sa do nej pustíte s chuťou hneď.
Potom treba nabrať odvahu a vôlu na potrebné zmeny. Ak chcete zabojovať s prokrastináciou, budete takisto potrebovať vysokú dávku disciplíny.
Možné príčiny prokrastinácie:
Príčina: úloha je jednoduchá
Táto forma prokrastinácie vychádza z prehnanej sebaistoty, že som pánom situácie a že všetko mám pod palcom a stihnem to načas. Výsledok býva často negatívny.Najlepšie je prehnanú sebaistotu prekonať predstavami o konečnom výsledku. To znamená, napísať si, čo tým získam, ak sa do úlohy pustím teraz. Hľadajte prínosy.
Ak sa vám zdá úloha príliš malá, tak si k nej pridajte. Každopádne malé úlohy vykonávajte hneď, ak ich zvládnete do 5 minút, neodkladajte ich.
Príčina: práca, ktorú robím ma nebaví
Ďalším dôvodom prečo prokrastinujeme je vykonávanie činnosti, ktorú neradi robíme alebo ku ktorej máme odpor. Prvá možnosť, ako to riešiť, je zistiť, čo konkrétne na vašej práci vás nebaví a pokúsiť sa to odstrániť. Možno vás odrádza len jedna činnosť z mnohých alebo iba istá časť celku.
Môže sa však tiež stať, že tú príčinu odstrániť neviete. A možno vás nebaví kompletne všetko z toho, čo robíte v práci. Zmeňte zamestnanie.
Príčina: odrádza ma veľké množstvo práce na projekte a jej koniec v nedohľadne
Založte si ToDo list, do ktorého si budete značiť nové úlohy a budete v ňom odškrtávať tie hotové. Rozkúskujte si všetko, čo máte spraviť, na čo najmenšie úlohy a sústreďte sa na ne. Hneď po vypracovaní úlohy si ju odškrtnite zo zoznamu. Vidieť množstvo skončených úloh pôsobí motivačne.
V stave vrcholnej núdze sa tiež môžete skúsiť motivovať malými odmenami. Za každú hotovú úlohu si niečo sľúbte, doprajte si niečo príjemné.
Príčina: pracuje sa mi lepšie pod tlakom
Rozkúskujte si pracovnú časť dňa a predeľte ju inými aktivitami. Skúste metódu tzv. timeboxingu. Tá spočíva v rozdelení času na menšie časové úseky (polhodinové, hodinové) a počas nich sa naplno sústreďte na dôležité úlohy. Potom sa odmeňte prestávkou.
Pokiaľ sa vám lepšie pracuje “pod tlakom”, tak vedomie, že o chvíľu niekam idete, vás skôr prinúti spraviť to, čo máte.
Príčina: nemám na to/opäť zlyhám
Poznáte ten stav keď vám zoviera žalúdok, vy by ste aj niečo chceli, ale strach vám hovorí, že na to nemáte schopnosti či danosti, že nie ste talentovaní a podobné výhovorky. Tomuto sa hovorí strach zo zlyhania. Ako povedal Simon Woodrof (zakladateľ známych Sushi Barov v Británii).
“Aj úspešní ľudia zlyhávajú. Rozdiel je len v tom, že oni sa toho neboja.”
Pripíšte všetky “nie” ku skúsenosti a poučte sa z nich. Napíšte si, čo najhoršie by sa vám mohlo prihodiť. Ak s tým výsledkom dokážete žiť, pustite sa do toho hneď. Ak s tým výsledkom žiť nedokážete, urobte všetky opatrenia, aby ten stav nenastal alebo ho aspoň minimalizujte.
Príčina: nie som v tom správnom emočnom nastavení
Niekedy sa necítime dobre, sme nahnevaní, vystresovaní, unavení a to je dôvod, prečo odkladáme veci na neskôr. Ste na ceste do práce, chytíte zápchu a keď prídete na parkovisko, nemáte kde zaparkovať. V práci ste vytočení a namiesto vybavenia dôležitého telefonátu, si idete dať kávu a posťažovať sa spolupracovníkom. Takže veci odložíte na neskôr.
Problém je že žiadne neskôr neexistuje. Vždy príde niečo do toho, aby ste si mohli nájsť výhovorku a danú úlohu nevykonali. Ak ste vystresovaní, alebo nahnevaní a čaká vás dôležitá úloha, tak sa zamyslite nad tým ako sa budete cítiť keď nebudete stíhať a či sa nebudete cítiť lepšie ak sa do úlohy pustíte a dokončíte ju.
Príčina: robím toho veľa, napriek tomu sa nehýbem
Prokrastinovať môžete, aj keď si myslíte, že robíte veľmi veľa. Chybou je, že nerobíte to podstatné, čo treba. Keď ideme riešiť nejakú úlohu, mali by sme si určiť s akým výsledkom budeme spokojní.
Taktiež kroky, ktoré nás dovedú k danému cieľu. Keď nemáme naplánovanú cestu, veľakrát z nej môžeme zísť a to nás stojí náš drahocenný čas.
Čo je z dlhodobého hľadiska dôležité:
1. Mať osobnú víziu / Poznať svoje poslanie
2. Mať stanovené ciele s ohľadom na víziu / poslanie
3. Práca na zmysluplných veciach (každodenné napĺňanie osobnej vízie, vedieť a poznať, prečo dané veci robíme a aký majú na náš život dopad)
4. Práca na kľúčových veciach (kroky, ktoré nás posúvajú vpred, k cieľu)
5. Každodenná práca – akcie
6. Získavanie spätnej väzby z okolitého prostredia a následná úprava cesty
Teším na vaše komentáre pod článkom.
Aké máte skúsenosti s prokrastináciou a ako proti nej bojujete?
Ján Dubnička
Som kouč osobného rozvoja (Results Coaching Systems powered by NeuroLeadership Group) a vysokého výkonu, tímový kouč, facilitátor, tréner a motivačný učiteľ. Venujem sa osobnému a kariérnemu rozvoju ľudí. Mojou špecialitou je práca s mozgom – myšlienkovými vzorcami, sebauvedomením, so zmenou, postojmi a športový koučing.