Pohľad na svet cez agregáty môže byť nebezpečný. Predovšetkým, keď z nich chcete vyčítať to, či sa niekomu chce, alebo nechce pracovať.
Na jednej strane na Slovensku klesá nezamestnanosť. Automobilky a veľkí zamestnávatelia majú problém zohnať zamestnancov. Podľa posledných správ ich dokonca dovážajú nielen z Ukrajiny či Maďarska, ale až zo Srbska.
Na druhej strane je na Slovensku stále vysoký počet dlhodobo nezamestnaných. Ľudí hľadajúcich prácu dva a viac rokov je 110-tisíc. A ľudia, ktorí si hľadajú prácu viac než rok, tvorili viac ako 60 percent všetkých nezamestnaných. V EÚ 28 je tento pomer 47,8 percenta.
Súčasný premiér a minister práce sa pozreli na tieto dva agregáty a našli okamžité vysvetlenie: ľuďom sa nechce pracovať! Ako inak môže spolu existovať nedostatok zamestnancov a zároveň veľký počet dlhodobo nezamestnaných? Takéto zjednodušené myslenie je však len ďalším prejavom používania nebezpečných agregátov.
Aj keď určitý fenomén zhrnieme pod jeden pojem, neznamená to, že ide o homogénnu hmotu. Ekonomika nefunguje ako tetris, kde môžete chytiť nezamestnaného a napasovať ho na voľné pracovné miesto. Dôvodov prečo je to tak, je viac.
Priveľa ľudí na vidieku
Prvým je geografické rozloženie ľudí v SR. Spravidla okresy s vysokou nezamestnanosťou (Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok a Rožňava) nepatria medzi okresy, kde sú alokované automobilky a veľkí zamestnávatelia. Tie sa totiž zhlukujú v okolí veľkých miest, pričom veľa Slovákov ostáva bývať na ďalekom vidieku.
V mestách nad stotisíc obyvateľov žije na Slovensku len 12 percent obyvateľov, kým v Česku 22 percent, v Rakúsku a Maďarsku po 28 percent, v Poľsku 29 percent, v Nemecku 32 percent a vo Fínsku takmer trikrát toľko, až 35 percent.
Slovenská spoločnosť je teda slabo urbanizovaná a ponuka práce sa nachádza často práve v urbanizovaných oblastiach. Sťahovanie za prácou sťažuje aj vysoká miera nehnuteľností v osobnom vlastníctve, v čom patrí SR medzi špičku v EÚ. Ani presťahovanie sa však nemusí byť vždy hlavný problém.
Tým sa dostávame k druhému dôvodu: nesúlad pracovných schopností, návykov a vedomostí s ponúkanými pracovnými miestami. Aj keby bolo voľné pracovné miesto v rovnakej oblasti, v ktorej býva nezamestnaný, neznamená to automaticky, že „do seba zapadnú“.
Prekážka? Byrokracia
Asi je každému jasné, že nezamestnaný s ukončeným základným vzdelaním nemôže ísť robiť na voľnú pozíciu IT špecialistu. Už menej zrejmé môže byť, že ani na každú manuálnu prácu sa nemôže zamestnať hociktorý dlhodobo nezamestnaný bez pracovných návykov.
Čo takýto nízko produktívny človek potrebuje najskôr, je získať pracovné návyky a schopnosti. Šplhanie sa po kariérnom rebríku sa začína odspodku. Týmto ľuďom sa však takejto príležitosti často nedostane, lebo vznik takýchto pracovných miest je legislatívne blokovaný.
Nepovoľuje ich zákaz pracovať pod minimálnu mzdu. Nemôžu tak vzniknúť jednoduché pracovné miesta v dedinkách na východe Slovenska, ktoré by síce neprinášali vysokú pridanú hodnotu, ale umožnili by zamestnať sa práve nízko produktívnym ľuďom bez pracovných skúseností.
Dnes musí aj zamestnanec s dokončenou základnou školou, bez pracovných skúseností a žijúci na východe Slovenska vytvoriť každý mesiac hodnotu minimálne takmer 600 eur. A to nehovoríme o vzniknutej byrokracii a povinnostiach, s ktorými je spojené riziko vysokých pokút pre zamestnávateľa.
- Prečítajte si: Politika trhu práce zvyšuje nezamestnanosť
Takýchto ľudí obviňuje premiér a minister sociálnych vecí zo zneužívania systému a chce oddeľovať tých, ktorí chcú pracovať, od tých, ktorí nechcú pracovať. Pri agregátnych pohľadoch však zabúda na tých, ktorí nemôžu pracovať – lebo nemajú kde.
AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI 🙂
- Autor: Robert Chovanculiak, analytik INESS
- Zdroj: www.iness.sk