Pracovitý drie a maká “odnevidímdonevidím“, šikovný objaví to, čo ide aj samo od seba a vo zvyšnom čase si užíva voľna. Aj takto by sa dal zhrnúť princíp slávneho Paretovho pravidla resp. “princípu 80 : 20”, ktoré používajú úspešné firmy aj úspešní jednotlivci nielen v biznise či práci, ale aj v súkromnom živote.
Dopodrobna sa jej venuje kniha “Princíp 80:20” od amerického podnikateľského konzultanta Richarda Kocha.
Napriek svojmu veku (1997) prináša stále viacmenej revolučné zásady a pohľady na ľudskú produktivitu či šťastie. Tu sú niektoré z nich, spolu s mojimi dojmami a súvislosťami:
20% vstupov prináša 80% výstupov. 20% zamestnancov firmy prináša 80% jej produktivity. 20% produktov prináša 80% zisku. 20% aktivít prináša 80% úspechu.
Zvyšných 80% má z hľadiska výstupov oveľa menší význam a ideálne je ich po preskúmaní eliminovať alebo sa ich zbaviť úplne.
nesnažme sa “robiť všetko”. Svoju pozornosť venujme tým 20%, ktoré nám idú najlepšie – či už pre prirodzený talent, šťastie alebo iné okolnosti. Znásobme vklad a úsilie. Výsledok možno prekvapí – za kratší čas urobíme viac, s menším počtom produktov dosiahneme vyššie zisky. Zvyšné oblasti outsourcujme iným (napr. tým, ktorým to ide dobre) alebo nemilosrdne odstráňme.
princíp 80:20 prvýkrát nepriamo pomenoval taliansky ekonóm Wilfredo Pareto ešte v r. 1897 (odtiaľ “Paretovo pravidlo”), pričom nikto – ani on sám – dodnes nevysvetlil jeho príčinu. Uvedenú nerovnováhu však potvrdzuje prax a vidíme ju aj všade naokolo – či už v pomere 70 : 30, 65 : 35, 90 : 10 alebo inom. V každom prípade nám vždy iba málo čohokoľvek prináša maximum úžitku. Či už sú to produkty, pracovné aktivity, nápady, zamestnanci alebo priatelia.
viac možností riadiť si život pravidlom 80:20 majú slobodní jednotlivci – teda podnikatelia alebo freelanceri na voľnej nohe.
Za určitých podmienok majú tieto možnosti, samozrejme, aj zamestnanci na samostatnej pozícii vo firme či príp. v slobodnej firme. No ideálnym pre samostatné využitie a riadenie tohto pravidla – a zároveň dosiahnutie šťastia – je mať svoj život a cestu pod kontrolou.
Keď pracujete sami na seba, váš zárobok je závislý od vašich výsledkov
pravidlo 80 : 20 využívajú “najočividnejšie” jednotlivci s výnimočným talentom – umelci, športovci, politici. Obdivujeme ich, no nesnažíme sa porozumieť tomu, ako to dokázali. Naša myseľ odmieta pripustiť, že je to jednoduché a dokážeme to aj my sami.
time-management je nezmysel – súčasné metódy časového manažmentu sa snažia vtesnať maximum úloh a aktivít do existujúceho časového úseku. Síce sa im to viac-menej darí, ale time-management ako taký je podľa Kocha postavený na hlavu. Podľa neho a jeho pravidla by sme mali konať menej. Stačí sa venovať veciam, ktoré nám prirodzene idú, zdvojnásobiť úsilie a stihneme za zlomok mesiaca viac než kedykoľvek predtým.
Snaha a výsledky spolu nesúvisia
v jednoduchosti je krása. V priebehu posledného storočia mnoho firiem expandovalo z miestnych firiem do nadnárodných spoločností. Pridávali nové produkty, zákazníkov, trhy, firmy či oddelenia a ich veľkosť rástla ruka v ruke so zložitosťou.
Koch vraví, že práve komplexnosť je prekážkou zvyšovania ziskovosti. Takýto rast firmy si totiž vyžaduje počiatočné vysoké náklady – na spájanie firiem, na zaúčanie, komunikáciu, informačné systémy atď. Na druhej strane, sústredenie sa na iba na jeden produkt pre malú skupinu zákazníkov náklady nezvyšuje a zisk tak môže rásť.
Treba sa rozhodnúť, ktorá časť pridanej hodnoty poskytuje vašej firme najväčšiu komparatívnu výhodu a vzápätí nemilosrdne outsourcovať všetko ostatné
zoštíhlime štát – odporúčania “zbavte sa centrály” či “komplexnosť vytvára živnú pôdu plytvaniu; naopak efektivita sa snúbi s jednoduchosťou” je možné aplikovať aj na organizáciu, akou je štát. Čím viac oblastí života štát manažuje a prerozdeľuje tam peniaze, tým viac upadá ich kvalita, efektivita a prirodzená ľudská túžba tvoriť si či pomáhať.
brúste svoje silné stránky, inak ostanete priemerom – o teórii silných stránok som prvýkrát počul od propagátora slobody v práci Tomáša Hajzlera. Podľa nej je naše školstvo postavené na hlavu, lebo v každom rozvíja rovnaké schopnosti bez ohľadu na jeho prirodzený talent a silné stránky. Naopak, školy v západnejších krajinách údajne rozvíjajú u každého jednotlivca predovšetkým jeho prednosti. Tým sa stane z talentu výnimočne úspešný jedinec. V prípade, ak by sme pracovali na jeho slabších stránkach, bol by z neho prinajlepšom priemer a to za cenu veľkej námahy a času.
riadiť sa pravidlom 80 : 20 je pozitívny hedonizmus. Možno ma obviníte s tendencie k hedonizmu, ale heslo “pracujte menej, zarábajte a užívajte si viac” sa mi páči a snažím sa podľa neho riadiť – okrem iného aj vďaka Timovi Ferrissovi a jeho Štvorhodinovému pracovnému týždňu. Ak jednotlivci pracujú a žijú s radosťou, ľudia okolo nich sú šťastnejší a “hedonisti” tak obohacujú svet. Takýto hedonizmus nie je škodlivý, ako sa často traduje.
Paretovo pravidlo je možné aplikovať nielen na biznis či prácu, ale na osobný život a ľudské šťastie. Výber partnera, priateľov, spojencov, pocit šťastia – zakaždým platí, že uspokojenie nám prináša len pár osôb či aktivít. Venujme im prioritne svoj čas a energiu a upevňujme ich – život nám pôjde ľahšie a budeme šťastnejší.
Kniha “Princíp 80 : 20” a jej obsah nie je samozrejme žiadnou novinkou. Stačí sa však porozhliadnuť navôkol, aby sme zistili že aplikácia Paretovho pravidla je rozšírená pomerne málo – príliš veľa ľudí i firiem robí mnoho vecí, čo im zaberá veľa času a prostriedkov. Možno však stačí niekedy porozmýšľať. Svet patrí inteligentným a lenivým.
Recenziu na túto knihu pripravil Peter Furmanik
Firemný ekonóm, účtovník, autor blogu ludskourecou.sk, snažiaci sa o poľudštenie jazyka podnikateľských zákonov a snívajúci o krajine bez prekážok pre kreatívnych ľudí.