Postarší tesár sa rozhodol, že opustí svoje zamestnanie. Povedal svojmu nadriadenému, že už viac nechce pracovať v jeho firme, ktorá stavia domy, a chce si užívať so svojou manželkou a rodinou.Aj keď mu peniaze z roboty budú chýbať, je pevne presvedčený o svojom odchode. Prežije to.
Jeho zamestnávateľa mrzelo, že mu odchádza skúsený konštruktér, a tak ho požiadal o poslednú láskavosť. Chcel po ňom, nech mu postaví posledný dom. Tesár súhlasil, ale na jeho práci bolo vidno, že už mu to je všetko jedno, že mu chýba ten správny prístup. Použil podradný a lacný materiál a celú robotu odflákol. Bol to naozaj smutný záver jeho úspešnej kariéry.Keď tesár dom dorobil, prišiel jeho nadriadený a dal mu od neho kľúče. “Toto je tvoj dom,” povedal mu, ” môj dar pre teba.” Aký to šok a prekvapenie. Keby len mal šajnu, že ho robí pre seba, určite by ho takto neodflákol. Teraz musí v tomto dome žiť a starať sa oň.
Podobné to je aj s nami. Naše životy si budujeme s nesprávnym prístupom, nevenujeme sa naplno veciam, na ktorých naozaj záleží. V dôležitých okamihoch nevydáme zo seba to najlepšie, čo môžme. Potom sa s hrôzou pozeráme na situáciu, do ktorej sme sa dostali a žijeme v dome, ktorý sme si vytvorili. A potom si snáď uvedomíme, že sme všetko mohli urobiť inak.
Premýšľajte o sebe, ako o starom tesárovi. Myslite na Váš dom, na Váš svet. Každým dňom priklincujete jeden klinec, jednu dosku alebo zbúrate jednu stenu. Budujte s rozumom. Žijeme len raz a je len na nás, ako bude náš život vyzerať. Prijmite 100 percentnú zodpovednosť za Vaše činy. Aj keby ste mali prežiť už len jeden deň, postarajte sa, aby ste ho prežili naplno a s úctou. To, ako bude Váš život vyzerať zajtra, je dôsledkom prístupu a dnešných činov.