„Proti európskym dohodám neexistuje žiadna demokratická voľba.“
J.C. Juncker – predseda Európskej komisie
Sotva nájdeme v modernom svete tak nedemokratickú inštitúciu, akou je Európska únia. Myslenie jeho prezidentov je hanbou Európy. No ešte horšie je, že celá „demokratická“ Európa ho ticho akceptuje. To naznačuje, že zemetrasenie je blízko.
Brexit bol katalyzátor, nie spúšťač
Cameron nepriamo obvinil Merkelovú, že práve jej politika otvorených dverí bola dôvodom odchodu Británie z únie. Nebol prvý a ani posledný. Strach z nekontrolovanej imigrácie bol jedným z hlavných faktorov, prečo ľudia volili odchod. Rozhodne však nebol jediný.
Brexit iba zvýraznil existujúce dlhodobé trendy. Nespokojnosť s politikou EÚ naprieč celou Európou narastá každým rokom. Ak sa tento trend nezastaví, podpora protieurópskych strán dosiahne také úrovne, že nasledovať Britániu budú už čoskoro aj ďalšie krajiny.
Zlyhanie globalizácie
Hlavným faktorom Brexitu, ako aj rastu nacionalistických a antisystémových tendencií, je zlyhaná globalizácia. Snaha potlačiť to domáce a národné, otvoriť svoj trh, hranice a kultúru, prinášali efekt v minulom storočí, no v tomto v tomto storočí ľudia cítia, že boli podvedení.
V referende to ukázali Briti, keď „chudobní“, „starí“ a „nevzdelaní“ volili odchod. Tí starí stratili svoje Anglicko, keď sa na každom rohu rozpráva iným jazykom. Tí nevzdelaní stratili svoju prácu, keď ju nahradili fabriky v Indii a Číne. A tí chudobní cítia, že sú chudobnejší ako kedykoľvek predtým.
Títo ľudia sa vzbúrili a hlasovali za zmenu. Akúkoľvek zmenu, aj napriek katastrofickým ekonomickým prognózam. Jednoducho prišla revolta voličov.
Z extrému do extrému
A podobná revolta sa dostaví opäť. Existujúce trendy globálneho a ekonomického úpadku nie sú na ústupe. Naopak – rastú, no ľudia chcú svoje predchádzajúce status quo späť. Európski politici sa však rozhodli ináč – že názor Európanov nie je podstatný.
Miesto ponaučenia spravia to, čo spraví každá autoritatívna inštitúcia – začne hľadať nepriateľa a posilňovať svoje štruktúry. A tak miesto sebareflexie a odchodu prichádzajú návrhy na rýchlejší vznik európskeho superštátu, kde bude o všetkom dôležitom rozhodovať Brusel, nie národné vlády.
Zdá sa tak, že teraz je ten čas, kedy sa rozhoduje o budúcnosti Európy. Tá po extréme bratovražedných vojen prichádza s extrémom spájania sa za každú cenu. No rovnováha je kdesi uprostred.
So Georgom Sorosom sa nedá v mnoho súhlasiť, ale v jednom má pravdu – dezintegrácia Európy už začala. A keď skončí, Európa bude na tom horšie, ako keby EÚ nikdy neexistovala…
AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?
- Autor : Ronald Ižip
- Zdroj: quadrilio.com