Mnohí si myslia, že najväčším nepriateľom Slovenska je americký militarizmus. Podľa iných je to bruselský socializmus. A podľa ďalších zase ruský nacionalizmus. No najväčším nepriateľom Slovenska je v skutočnosti vlastný slovenský fašizmus.
Nie sú to extrémne politické strany, tie sú len produktom myslenia ľudí. Je to samotný svetonázor Slovákov, zrkadliaci sa v diskusiách na internete. Použitie bejzbalových palíc, strelných zbraní a šibeníc pre všetkých, ktorí majú odlišné názory. A mnohokrát tichá tolerancia týchto názorov diskutujúcou väčšinou. Toto je začiatok skutočného fašizmu.
Fašizmus je snaha pomocou násilia zmeniť svet
Zmietnuť všetko a nastoliť nový poriadok. Myšlienka zmietnuť zlý systém je správna a aj najväčší demokrati boli zástancami boja voči zlej vláde. S cieľmi odstrániť privilégia vyvolených a zaviesť rovnaké práva pre všetkých.
Avšak fašizmus ide na to opačne. Jeho cieľom je obmedziť práva určitej skupiny. Nemecký fašizmus bol o obmedzení práv Židov, sovietsky fašizmus o obmedzení práv kapitalistov. No akonáhle sa začali obmedzovať práva jedných, po čase sa obmedzili práva všetkých. Človek sa stal nástrojom štátu.
Najväčším nepriateľom nemeckého národa bol Hitler. Ten kvôli svojej vízii svetovej ríše položil na oltár celý nemecký národ. Buď to Nemecko dokáže, alebo nech zomrie – a nechal by vyzabíjať celý národ kvôli svojmu snu.
A tak aj mnohí tí, ktorí mávajú so slovenskými zástavami a spievajú slovenskú hymnu, môžu v konečnom dôsledku prispievať ku skaze Slovenska. Ak začnú obmedzovať práva jednej skupiny, je to začiatok konca otvorenej spoločnosti.
Silná spoločnosť musí byť otvorená reálnej konfrontácii voči všetkému dookola. Musia ju tvoriť silní ľudia, ktorí sú schopní nielen sa postaviť za správnu vec ale za ňu každý deň aj bojovať. Nie skrývať sa za masu a svoju zlosť voči svetu si vybíjať násilím na akomkoľvek obetnom baránkovi.
Fašizmus bude iba rásť
Ekonomické a politické krízy súčasnosti, ktoré ho vytvárajú, rýchlo nepominú. Fašizmus treba konfrontovať každý deň. Je to morálna povinnosť každého, kto chce vytvárať zdravú a silnú spoločnosť.
Je správne bojovať proti privilégiám akejkoľvek skupiny ale zároveň je nutné bojovať za rovnaké práva všetkých pred zákonom. A za pluralitu názorov, ktorá spoločnosť vždy obohacuje. Neexistuje jediná pravda, iba celoživotná snaha k nej dospieť.
Ak si toto myslenie neosvojíme, môžeme skončiť ako bežní Nemci, ktorí si mysleli, že obmedzením práv jednej skupiny neprávosti skončia. Nie, iba začali.