Modus operandi argumentácie o nevyhnutnom raste cien zlata v tzv. „nekrytom“ (fiat) finančnom systéme je nasledovný. Ceny zlata musia rásť, pretože rastie peňažná zásoba a centrálne banky „tlačia“ nové peniaze.
Ak cena nerastie, znamená to, že elity manipulujú s cenami drahých kovov. S obľubou sa pridáva, že práve pokles cien využívajú elity k tomu, aby nakúpili drahé kovy za ešte „zmysluplné“ ceny. A na svete je konšpirácia.
Je dnešný fiat systém udržateľný?
Myslím si, že nie. Má však na to, aby vydržal dlho. Dnešný systém tvorby „peňazí“ je zjednodušene vysvetlené založený na poskytnutí úveru, voči vytváranému statku, napr. sa postaví hnuteľnosť.
Pri vytváraní „nových peňazí“ sa ešte neexitujúci statok stáva zárukou za poskytnutý dlh / peniaze. Dlh je potom postupne splácaný. Takto v systéme „peniaze“ aj zanikajú. Ak sa nad tým zamyslíte, systém je teoreticky udržateľný v prípade, ak sa dlhom / peniazmi s rovnakou časovou splatnosťou financujú rovnaké druhy investícií.
Systém však nemá v sebe koncový eliminátor dlhu v prípade zlých investícií a motivuje finančné inštitúcie k časovému nesúladu daných úkonov. Preto si myslím, že problém musí raz nastať.
V minulosti bolo eliminátorom dlhu zlato.
Úloha zlata bola vo finančnom systéme dvojaká – udržiavalo relatívne stabilné úrokové miery, resp. zamedzovalo časovému nesúladu investícií a v prípade „zlých“ investícií, slúžilo ako sprostredkovateľ vyrovnania dlhu.
Práve to sa myslí tzv. „krytím“ finančného systému. Systém bez tejto kotvy, má tendenciu dlh zvyšovať. V systéme existuje vyššia motivácia časového nesúladu investícií, t.j. krátkodobým kapitálom sa financujú dlhodobé investície.
Zároveň sa zvyšuje tendencia k „zlým“ investíciám / úverom. Pridajme k tomu štrukturálne problémy v podobe vyšších daní, regulácií podnikania, obmedzenia obchodu, rozsiahlych štátnych intervencií; ergo dnešná politická realita.
Výsledkom je, že systém musí začať narážať na problém v podobe splatenia starého dlhu a dokonca i vytvárania nového. „Obranným mechanizmom“ sú centrálne banky. Tie znižujú úrokovú mieru, presúvajú dlh na svoje súvahy, nákupmi aktív umelo zvyšujú ceny napr. dlhopisov (znižujú im zároveň úrokové miery), či realizujú menové intervencie.
Všetko s cieľom „povzbudiť“ ekonomickú aktivitu. Tá má byť financovaná poskytovaním nových úverov na základe nižších úrokových miery, vytláčaného kapitálu do vyššie rizikových oblastí, či vytváraním „slabšej“ meny.
Pokiaľ sú intervencie na hrane možností systému, sú zároveň ťažko zvrátiteľné. Či sa dnes k danému stavu blížime, sa ešte len ukáže.
Musí cena zlata vyjadrená vo fiat mene daného systému nevyhnutne rásť?
Nie. Peňažná zásoba môže dokonca klesať kvôli bankrotom. Dnes zatiaľ len nerastie tak, ako systém „potrebuje“. Centrálne banky môžu rovnako v systéme „smerovať“ kapitál do iných odvetví; dnes napr. do dlhopisov.
Rovnica „viac dlhov / peňazí = vyššia cena zlata“, tak nemôže fungovať automaticky. Myslím si, že vyššia cena zlata príde v prípade nedôvery v intervencie centrálnych bánk. Predsa len zlato sú peniaze. Na identifikáciu daného stavu existujú i signalizačné nástroje.
Na záver len toľko, že ak by aj platila teória o manipulácií cien zlata elitami, mali by sme im byť vďační. Minimálne kvôli vyššej prístupnosti zlata aj pre obyčajných ľudí.
AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?
Matúš Pošvanc
je riaditeľ Nadácie F.A. Hayeka. Dlhodobo sa venuje problematike drahých kovov. Od roku 2012 píše pravidelne svoj blog o aktuálnom dianí na trhoch s drahými kovmi www.viagold.sk. Autor sa rovnako zaujíma o kryptomeny – technológiu budúcnosti.