Minimálna mzda ostáva kontroverznou témou. Dôvodom je, že okrem množstva empirickej literatúry, ktorá poukazuje na jej škodlivosť, sa objavia sem tam aj práce, ktoré nenachádzajú žiadny negatívny efekt mierneho zvyšovanie minimálnej mzdy, alebo dokonca až pozitívny.

Empirické vyhodnocovanie dopadov minimálnej mzdy je však ošemetná záležitosť. Je to ako snažiť sa odmerať, či hodenie tehly do veľkého bazéna cez leto na kúpalisku v sobotu poobede zvýšilo hladinu vody alebo nie.

Záleží kde meriate, kedy meriate a ako meriate. Ľudia neustále skáču do vody, robia vlny, vychádzajú a vchádzajú. Obdobnými problémami trpí aj meranie vplyvu minimálnej mzdy.

Práve vplyv „vychádzania a vchádzania“ do bazéna sa snažil odmerať ekonóm Monras. Všimol si totiž, že väčšina empirických štúdii v USA porovnávala vývoj zamestnanosti mladých ľudí v štátoch, kde bola zvýšená minimálna mzda so štátmi, kde nebola.

Keď sa však zmení zamestnanosť po implementácii minimálnej mzdy môže to byť spôsobené dvoma vecami: zmenilo sa množstvo zamestnaných pracovníkov, alebo sa zmenilo množstvo samotných pracovníkov na miestnom trhu práce. Ekonómovia často zabudli na to druhé a sledovali len to prvé.

Monras sa tak pozrel, čo sa stalo s mobilnou pracovnou silou, keď rôzne štáty v USA zaviedli rôzne minimálne mzdy. Akým smerom sa mladí, nízko kvalifikovaní ľudia pohli?

Okrem toho, že našiel, že minimálna mzda má pozitívny dopad na mzdy mladých ľudí, ktorí ostali zamestnaní (čo nikto nerozporuje) a negatívny dopad na zamestnanosť mladých ľudí (teda tých, ktorí si prácu kvôli minimálnej mzde nenašli), tak prišiel s dôkazmi o tom, že kde vzrástla minimálna mzda začal klesať podiel mladých, nízko produktívnych ľudí.

Inými slovami pracovníci, pre ktorých „dobro“ bola minimálna mzda zavádzaná, pred ňou utekajú.

Znova sa tak potvrdzuje stará pravda, že skutky sú silnejšie ako reči. Mladí a nízko kvalifikovaní ľudia môžu protestovať za rast minimálnej mzdy a požadovať navýšenie na 15 dolárov na hodinu, ale keď príde na lámanie chleba, tak hlasujú nohami.

Aj napriek tomu, že toto je prvá štúdia svojho typu, nedávno ekonóm Cadena (2014) ukázal, že niečo obdobné platí aj pre nízko kvalifikovaných imigrantov. Tí sa totiž vyhýbajú regiónom s vyššou minimálnou mzdou a radšej utekajú do tých, kde je minimálna mzda nižšia alebo nie je vôbec.

Toto nie je problém len zahraničných analýz. Napríklad ani v analýze Inštitútu finančnej politiky z ministerstva financií sa nám nepodarilo nájsť informácie o tom, že by očistili vplyv minimálnej mzdy o možnosť, že sa jednotliví ľudia kvôli zvýšeniu minimálnej mzdy museli presťahovať.

Z východu na západ. Ak by takúto možnosť ľudia nemali, negatívne účinky minimálnej mzdy by mohli vyjsť rádovo vyššie.

Tieto najnovšie dôkazy o negatívnych vplyvoch minimálnej mzdy na mladých a nízko kvalifikovaných ľudí sú tak vysoko relevantné aj pre Slovensko. V zamestnanosti mladých patrí totiž SR medzi krajiny s najhoršími výsledkami.

V roku 2014 dosahovala miera nezamestnanosti mladých ľudí v SR skoro 30 %, pričom priemer EÚ bol 22 %. Napriek tomu všetkému sme sa v roku 2015 znova dočkali navýšenia minimálnej mzdy a súčasný premier sľubuje jej ďalšie 25 % navýšenie v nasledujúcich rokoch.

Ing. Róbert Chovanculiak
analytik
Do INESS nastúpil po predchádzajúcej spolupráci v roku 2015. Absolvent Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde v súčasnosti pôsobí ako doktorand na katedre Verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja.

zdroj: www.iness.sk