Slováci by vedeli o migrácii rozprávať. Koncom 19. storočia sa ich do Ameriky trvalo presťahovalo pol milióna, až pätina celého národa.
Američanom sa Slováci nepáčili a trvalo až tri generácie, kým sa plne asimilovali. Na USA však mali blahodarný vplyv. Budú mať pozitívny vplyv na Európu aj súčasní migranti?
Keď migrácia funguje
Ľudia v svojej podstate nemajú cudzincov radi. Cudzinci sú iní – rozprávajú iným jazykom, majú iné náboženstvo, ich kultúra je odlišná.
Človek nevie, čo má od nich čakať. Cudzinci narúšajú zaužívané spoločenské pravidlá. Ak je ich veľa, zmenia spoločnosť natrvalo.
A tak ani Američania nemali radi Slovákov. No Slováci mali pre Američanov vysokú pridanú hodnotu – boli lacní a pracovití. Slovák dokázal pracovať 12 hodín za dolár a pol. Zamestnať ho sa rozhodne oplatilo.
Slováci boli do krajiny verbovaní, pretože ekonomika rástla a domáci nechceli robiť špinavú prácu za minimálnu mzdu. Prvého pol roka Slovák iba splácal svoj lodný lístok a až neskôr začal šetriť.
Mnohých čakal ešte ťažší život ako doma, no s perspektívou blahobytu. Ich vnuci ju nakoniec zažili.
Migrácia dokáže fungovať, keď do krajiny prídu ľudia, ktorých hlavným cieľom je pracovať. Tak ako k nám v tichosti prichádzajú Aziati, ktorí sú ochotní pracovať 12 hodín denne a ponúkať služby, ktoré domáci nechcú alebo nevedia robiť dobre.
Títo ľudia sú pre krajinu veľkou pridanou hodnotou.
Keď migrácia nefunguje
Migrácia nefunguje a nebude fungovať, keď do krajiny prichádzajú ľudia, ktorí nechcú pracovať. Ktorých hlavným motívom je poberanie sociálnych dávok.
Boli by hlúpi, keby štedré sociálne dávky nevyužili. A možno aj mnohí pracovať chcú, no aj tu je jeden veľký problém.
V Európe je 20 miliónov ľudí, ktorí nemajú prácu. Koľko miliónov pracovných miest sa potrebuje vytvoriť na to, aby sa dokázali uspokojiť nezamestnaní Európania? A koľko ďalších treba vytvoriť na to, aby sa dokázali zamestnať noví migranti?
- Prečítajte si: Afrika rastie vďaka kapitalizmu
Na rozdiel od USA spred storočia a pol, je Európa zavalená byrokraciou, reguláciami a daňami. Vytvorenie nového pracovného miesta je ťažšie ako kedykoľvek predtým.
Najväčší efekt, ktorí budú migranti mať je, že si vyžiadajú ďalšie zaťaženie pracujúcich, väčšie zdanenie a tak menší ekonomický rast a väčšiu nezamestnanosť. A dokonca aj tí, čo budú pracovať, zoberú prácu tým najchudobnejším.
Európa v súčasnosti nemá na to, aby bola štedrá. Má obrovský problém sama so sebou.
Krajiny, ktoré majú nízku nezamestnanosť, ako je Nemecko, nech si migrantov nechajú, pokiaľ ich potrebujú. Ale úvahy o jednotnej celoeurópskej sociálnej dávke pre migrantov sú scestné.
Nebodaj skutočne Brusel chce, aby Gréci platili dávky, na ktoré sami nemajú?
Treba zastať a porozmýšľať. Možno európskych byrokratov napadne, že prosperitu netvoria tí, ktorí žobrú, ale tí, čo tvrdo pracujú.
Avšak, netreba sa báť – budúce voľby im to voliči spočítajú… Aké voľby? Do bruselských kresiel?… Aha, tak vlastne nespočítajú…
- autor článku: Ronald Ižip
- zdroj: quadrilio.com