Kauza má byť ultimátny dôkaz toho, že trh so striebrom a zlatom je manipulovaný. Nič vo svete však nie je čiernobiele. Preto sa skúsme kriticky pozrieť na celú situáciu. Zároveň pôjde skôr o názor, keďže dané obvinenia musí potvrdiť súd.
Kartel
Zo zverejnených informácií vyzerá, že obvinení sa len ťažko vyvlečú z obvinenia z koluzívneho konania. Vyzerá to byť prípad pre protimonopolné zákonodarstvo; o tom, či má alebo nemá táto odnoš práva zmysel sa pozrite napr. sem. Aj keď aj to je stále otázne, ako popíšem nižšie.
Zároveň pevne dúfam, že vzájomná komunikácia obchodníkov bullion bánk nikoho neprekvapuje. Trh so zlatom je relatívne malý trh, čo sa týka počtu obchodníkov hlavných hráčov, sprostredkovateľov, brookrov (oprava 22.12.). Prečo to tak je, by som sa skôr pýtal regulátorov, ktorí dnes reguláciami spôsobujú výraznú koncentráciu odvetvia.
V princípe sa musia daní obchodníci vzájomne poznať; úzka komunita ľudí spolu i komunikuje. Nepovažujem to za niečo hrôzostrašné. Rovnako sa napr. za niečo hrozné nepovažuje dnes komunikácia a dokonca explicitné spoločné konanie producentov ropy v rámci OPEC; rovnako neplatí, že ak sa aj OPEC na niečom dohodne, že to členovia kartelu neporušia. To isté inak platí aj o tomto prípade.
Čo by malo čitateľa najviac vyrušovať na zverejnených informáciách je, že brookeri nemali moc v úcte svojich klientov. Vyzerá, že zneužívali svoje postavenie voči klientom. Považujem to za neetické správanie, ktoré by seriózne firmy nemali tolerovať. Banky totiž údajne otvárali pozície proti svojim klientom (poznali ich obchodné aktivity, vedeli, aké pozície majú otvorené) a konali údajne explicitne proti ich záujmom.
Zverejnená komunikácia ukazuje zároveň spoluprácu veľkých hráčov pri krátkodobom intra-dennom obchodovaní v čase fixácie cien. Pod tým sa má rozumieť, že cenu znižovali oproti tomu, čo by chceli, tí, ktorí banky žalujú. Žalobci tvrdia, že im dané konanie spôsobilo stratu (kvôli nižšej cene). No a tu sa už dostávame na celkom zaujímavý a samozrejme tenký ľad.
Tenký ľad
Brooker banky mohol zneužiť inside informáciu oproti klientovi. To je fakt. Avšak na strane druhej, ak sú fundamenty na trhu nastavené na nejaké hodnoty (hodnoty tieto bullion banky vedia – sú market makri), banky nemôžu akoby garantovať vyššiu cenu, ak nezodpovedá fundamentom.
Na trhu nikto nikomu cenu – v tomto prípade vyššiu – predsa negarantuje. To, že niekto v posielaných správach používa nevyberaný slovník na tom nič nemení. A toto platí, aj keď sú mnohí investori do zlata a striebra presvedčení o tom, že zlato i striebro musia nominálne nevyhnutne rásť.
Nie je to tak; ono zlato nikam nerastie; ostáva na mieste; sú to fiat meny, ktoré kolíšu. A pri zlate a striebre je dokonca odlišná aj situácia súvisiaca s ťažobnými nákladmi vs. trhovou cenou (viď kniha Mrcha zlato).
V tomto prípade budú musieť sťažovatelia teda explicitne preukázať (ich zámer je to preukázať prostredníctvom regresných analýz), že dianie pri fixácii cien menilo celkovú cenovú štruktúru aj na iných trhoch. Ako sme už písali, manipulácia sa nedeje prostredníctvom predaja short nekrytých kontraktov vo veľkom. To by mohol byť inak objektívny dôkaz (aj keď sa aj o tom dá polemizovať – ale o tom inokedy).
Sťažovatelia budú mať ťažkú úlohu preukázať kauzalitu medzi cenou fixu a napr. COMEXom. Oba trhy sa síce ovplyvňujú (korelujú vzhľadom na možnosť arbitráže), avšak ani jeden z nich nie je dominantný, resp. dominancia je minimalistická a dokonca sa presúva medzi trhmi; o tom sme už rovnako písali. To znamená, že ak sa napr. zníži (umelo) cena v Londýne, nemusí nevyhnutne (kauzálne) klesnúť cena i na COMEXe.
Ak sú na trhu fundamentálne diskrepancie medzi fix-om, spotom, futures, v Londýne, Šhanghaji, Dubaii … a napr. COMEXom, výkyv sa vyrovná. Ak by teda banky posunuli cenu na fixe umelo nižšie (a dlhodobo) ako by signalizoval globálny trh, ceny by sa na ostatných trhoch nezmenili a musel by sa zmeniť samotný fix.
A o tom, že sa vyššie popísaným druhom správania sa bánk, dá znížiť cena napr. zlata z 1920 USD na 1050 USD počas skoro 5 rokov, však nemôže byť ani reč. Za týmto dlhodobým poklesom je relatívne zníženie dopytu.
Na čo sa budú „prichytené“ banky tiež spoliehať?
Z konverzácie vyplýva, že obchodníci explicitne neplánujú zníženie cien v zmysle „poďme znižovať cenu lebo chceme / máme prikázané / manipulovať s trhom …“. Skôr sa jedná o vzájomné posúvanie si informácií, kto, čo bude v danom čase robiť, resp. sú správy o tom, že cena je podľa nich relatívne vysoká a je možné cenu znížiť; aspoň teda zo zverejnenej komunikácie. Pokojne môže byť, že niektoré nezverejnené rozhovory sú omnoho šťavnatejšie.
Ak by boli banky „nasadené“ na manipuláciu (podľa teórie manipulácie konajú banky v prospech elít – centrálnych bánk, Rotchieldovocov, atď. …), alebo sa dohadujú manipulovať s trhom, mohli by sme očakávať, že komunikácia o danom pláne by bola detailnejšia a explicitnejšia keďže komunikovali bez toho, aby si boli vedomí, že ich komunikácia raz vyjde na povrch.
Záver
V tomto prípade zastávam preto názor, že sa jedná stále o neetické správanie a neetické obchodné praktiky, ktoré budú asi aj potrestané. Zverejnené informácie ma však vôbec nepresvedčili o tom, že sa jedná o manipuláciu v tom zmysle, ako ju predstavuje teória manipulácie cien zlata a striebra (prianie elít, predaj naked shortov, syntetické zlato všade kde sa pozrieme a pod.).
- prečítajte si: Nahrádza bitcoin zlato ako bezpečný prístav?
Téma manipulácie je relatívne komplikovanou témou. Určite nie čierno bielou. Aj z tohto dôvodu napr. osobne rozlišujem medzi neetickým správaním sa bánk (podvody na klientoch bánk), obchodnými praktikami, ktoré nie sú úplne „kóšer“ (napr. flash crash-e na nelikvidnom trhu, HFT) a údajným manipulantovým správaním (umelým a núteným znížením cien zlata z 1920 USD na 1050 USD a striebra z 35 USD na 13 USD). Píšem o tom napr. i v knihe Mrcha zlato. Dané rozlíšenie umožňuje podľa môjho názoru lepšie popisuje situáciu, ktorá sa na trhoch deje.
Plánujem napísať menší seriál o manipulácií na finančných trhoch, keďže je to aktuálna téma. Pevne verím, že Vás zaujme. Ak sa článok páči, zdieľajte.
Matúš Pošvanc
je riaditeľ Nadácie F.A. Hayeka. Dlhodobo sa venuje problematike drahých kovov. Od roku 2012 píše pravidelne svoj blog o aktuálnom dianí na trhoch s drahými kovmi www.viagold.sk. Autor sa rovnako zaujíma o kryptomeny – technológiu budúcnosti.