- Macronove reformy sú vítané, ale žiaľ nejdú príliš do hĺbky
- Návrhy zákonov sa nezaoberajú zamestnanosťou, ktorá je v zúfalom stave
- Automatizácia a robotika patria medzi najväčšie potenciálne problémy pracovného trhu budúcnosti
Už druhý krát tento rok sa Francúzsko rozhodlo reformovať svoj trh práce. Z toho, čo sme doteraz videli, je však aktuálne kolo opatrení stále rovnako vlažné ako tie predchádzajúce.
Minimálna mzda, päťtýždňová platená dovolenka a týždenný pracovný čas totiž zostávajú nezmenené. Okrem toho pritom vláda avizovala, že:
- podporí kolektívne vyjednávanie v spoločnostiach (ako napríklad v Dánsku) a umožní zriadenie referenda v rámci spoločností. Konkrétne to znamená, že napríklad o otázke odmien, alebo technickej nezamestnanosti, sa v prípade zhoršenia ekonomických podmienok môže rozhodnúť referendom,
- obmedzí náhradu poskytovanú pracovnými súdmi v prípade neoprávneného prepustenia (v prípade porušenia „základných slobôd“ však môžu existovať výnimky),
- zjednoduší prepustenie zo zamestnania na základe nadbytočnosti.
V reforme by v zásade malo ísť o zníženie pocitu neistoty pre zamestnávateľov. Prieskumy potvrdzujú, že zamestnávatelia sa zdráhajú prijímať pracovníkov kvôli neznesiteľným nákladom súvisiacich s ich potenciálnym prepustením. Z môjho pohľadu sú tak navrhované reformy len kozmetické.
Je napríklad absurdné, že vo Francúzsku bolo možné odmietnuť výpoveď. Rovnako absurdný je fakt, že novela zákona bola prijatá až dva roky po jeho vzniku, zatiaľ čo v iných európskych krajinách je lehota len pár týždňov alebo mesiacov. Tento fakt vytvára pre malé a stredné podniky významnú právnu neistotu.
Neexistujú dôkazy
Existuje mnoho protichodných štúdií o účinkoch flexibility trhu práce. Avšak do tejto chvíle neexistujú akékoľvek dôkazy, že táto reforma bude postačovať na podstatné zníženie miery nezamestnanosti. Je dokonca pravdepodobné, že v krátkodobom horizonte bude mať táto reforma skôr opačný efekt.
Môžeme očakávať , že zamestnávatelia sa zachovajú racionálne a využijú výhody reforiem, ktoré uľahčia prepúšťanie. Zamestnávatelia si tak znížia náklady, aby tým zvýšili svoju konkurencieschopnosť a príjmy. Z dlhodobého hľadiska je tak nesporné, že reforma pošle silný pozitívny signál zahraničným investorom, podnikateľom a Európskej komisii.
Na základe výsledkov zahraničných experimentov (z Nemecka alebo z Talianska), podobné reformy práce viedli k úplnej, alebo aspoň nižšej, nezamestnanosti. Na druhej strane reformy umožnili ukončenie sporných a nadbytočných pracovných úväzkov.
Neexistuje prípad z podobne veľkej krajiny, ktorej by sa podarilo dosiahnuť plnú zamestnanosť len vďaka dobre plateným stálym zamestnancov.
Flexibilný trh práce je zrkadlom ľudskej vôle
Francúzska vláda ale zabudla spomenúť, že flexibilný trh práce je v prvom rade zrkadlom ľudskej vôle. Odzrkadľuje presvedčenie, že práca je lepšia, aj keď zle platená, ako nečinnosť, a že práca prispieva k sociálnej integrácii. To však dnes často neplatí.
Vláda by mala v skutočnosti ešte viac obmedziť neistotu zamestnávateľov. Mala by predstaviť reformu, ktorá posilní odborné vzdelávanie zamerané na menej kvalifikovaných pracovníkov.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že vo Francúzsku neexistuje žiadna masová nezamestnanosť. Existuje tak len vysoká dlhodobá nezamestnanosť nízko kvalifikovaných pracovníkov.
Nezamestnanosť vzdelaných pracovníkov je pomerne nízka, okolo piatich percent. Dôležité však je zamerať sa na dve úrovne: základné zručnosti a zvládnutie trhu práce v budúcnosti, kde bude prevládať robotika a automatizácia.
Celkovo sú navrhované reformy na správnej ceste, ak ale chce E. Macron znížiť nezamestnanosť natrvalo, a zapísať sa do histórie ako prezident, ktorý zmenil Francúzsko, bude musieť riešiť vážne otázky z oblasti technológií a demografie.
Tieto opatrenia budú zásadné, pretože úplne pretvoria spoločnosť a jej postoj k práci. Francúzsky prezident zatiaľ tieto problémy prehliada.
- Autor: Christopher Dembik, makro stratég Saxo Bank
- Zdroj: SaxoBank
- Titulný obrázok: Pixabay