Karol Voltemár už štvrtý rok cestuje na bicykli okolo sveta v rámci jeho projektu World Bike Travel. Navštívil každý kontinent a pozrel sa už do 60 krajín. Nielen na bicykli.
Prezradil nám, ako sa na svoju cestu pripravoval, čo sa naučil a tiež, ako sa dá rozbiehať a riadiť online marketingová agentúra na Slovensku napríklad aj z peruánskych hôr či dedinky v Indonézii.
Ako sa pripraviť na cestu okolo sveta na bicykli
S prípravou som začal v 2010 a platí, že čím väčšiu vec plánuješ, tým lepšia príprava je potrebná. Hlavne som začínal od nuly, lebo som nevedel chodiť a teda o to bola príprava ťažšia.
V tomto prípade fyzická a aj mentálna. Myslím tým tvrdý tréning (20 – 25 tisíc kilometrov ročne na bicykli, fitko, beh, plávanie, posilňovanie a strečing).
Pre cestovanie na bicykli je potrebné mať zvládnuté outdoor bývanie, skúsenosti s dlhodobejším pobytom v prírode či na ceste (na štart je dobré absolvovať kratšie cesty na jeden mesiac, povedzme, ísť na 2 týždne trekovať a podobne). Hlavne je dobré spoznať samého seba, aby som zistil svoje limity a možnosti.
Pred dlhodobou cestou (roky), je kľúčová aj zmena myslenia a životného štýlu z viazaného (práca, fulltime job, stereotyp a iné) na slobodnejší. S týmto som začal v roku 2010, kde som sa presunul postupne na voľnú nohu a začal podnikať.
Plán bol mať backup a možnosť jedného dňa obmedziť podnikanie na minimum, teda možnosť spraviť na cestách nejaký ten web alebo realizovať kampaň, či iné práce a vyraziť na cestu.
Ako rozbehnúť agentúru s limitovaným časom
Predtým som bol školiteľ v IT so špecializáciou na grafické programy od Adobe, neskôr som bol pár rokov programátor a následne som svoj technický background začal aplikovať v online marketingu, ktorý ma najviac bavil.
Od roku 2010 som realizoval pre rôzne firmy SEO, marketingové poradenstvo, online kampane, obsah na web, weby a podobné služby.
V tom istom roku som začal podnikať (keď už som mal viac zákaziek z externého prostredia) a bola to zároveň aj príprava na cestu okolo sveta. Potreboval som viac času.
Teraz je náš tím okolo 15 ľudí (vývoj, marketing, support). Výhoda bolo, že tím rástol postupne s klientom a tak som to riešil priebežne. Na začiatku som zvládal väčšinu robiť sám alebo s pomocou brigádnikov, len vďaka dobrému manažmentu času a organizačným skills, ktoré mi dali roky na fulltime a v rámci externých zákaziek.
Kľúčom je vedieť delegovať veci, dobre si organizovať vlastné procesy a mať veľmi široký záber znalostí, či už aby som sa nepopálil na strane klient servisu, úvodných analýz a teda následne výsledku.
Rozloženie rozpočtu pre jednoduché kampane (do 1000 €) nie je veľmi náročné, teda ani zvoliť vhodnú stratégiu.
Máme 100% online office, teda všetko sa dá vyriešiť a je evidované na diaľku. Používame cloud služby od Google, ale aj iné SaaS aplikácie na spracovanie dokumentov, analytiku, či reporting.
Keďže väčšinu času cestujem, pracovať je pre mňa možné maximálne 60 hodín mesačne, lebo robím aj množstvo aktivít v rámci ciest – fotky, štatistiky, nejaké písanie a tak.
Prvé roky som robil menej, teda náhodne, s tým, že som si podľa potrieb stratégie naplánoval aktivity a miesta s internetom, kde sa dá pracovať – na ceste zväčša nejaký hotel, hostel alebo na písanie či e-maily rôzne podniky.
Posledné mesiace sa firme venujem na dennej báze, lebo máme viac ľudí, záväzkov a ani rozpočet cesty by mi úplne nevystačil. Väčšinou pracujem jeden deň v týždni, keď sa venujem World Bike Travel a firmám.
Potom každé ráno (jednoduché tasky, delegovanie, úprava kampane a zero inbox) a večer podľa toho ako mám čas, chuť a náladu. Na bicykli je to ťažšie, lebo som vonku aj 14 hodín denne.
Cestovanie nonstop umožňuje nevracať sa do bežnej rutiny
Ak zoberiem krajiny, jednotlivé kultúry a miesta, cez ktoré som prešiel, tak viem, ako to funguje nielen na turistických miestach. Naučil som sa myslieť viac globálne a mám prehľad o jednotlivých krajinách.
Bicykel umožňuje poznávať krajinu a spoznať ľudí
To je čaro cestovania na bicykli. Ak by som šiel autobusom, stopom, autom alebo inak, tak nestretnem ľudí a všetko medzi prstami uteká príliš rýchlo. Cestou stretávam neznámych ľudí a miestnych, s ktorými sa môžem dostať do kontaktu.
Improvizácia je základ
Život na ceste je pestrý. Naučil ma improvizovať, zlepšil už dobre rozvinutý skill na riešenie problémov. Tých sú na dlhej ceste tisíce a treba ich riešiť.
Nie vždy sú z toho súdka, ktorý mi je po chuti. K tomu teda patrí aj to, že prijímam, čo mi cesta prináša. Určuje mi to smer a trasu. Plán samozrejme je, ale aj tak sa neustále mení.
Raz hore, raz dole
Tak ako sa mení plán, aj človek je v živote častokrát dole a hore. Keď je najhoršie, človek musí vedieť aký má cieľ, čo tu robí a ako sa s toho vymotať.
To ma neskutočne posilnilo. Výhodou je, že keď je človek okolnosťami dolu, môže sa spoľahnúť na to, že už bude len lepšie a treba to zvládnuť. Nezdávať sa.
Minimalizmus na cestách
Na ceste je dobré vedieť prežiť z mála a užiť si toho čo najviac. Jedno oblečenie pre teplé počasie, na zimu, niečo na noc alebo 2 sety na jazdu na bicykli.
Jedny sandále a cyklistická obuv. Viac sa do tašiek ktoré nosím ani nezmestí. V praxi sa to dá aplikovať tak, že nie je bohatstvo koľko toho mám (oblečenie, majetok), ale koľko som toho prežil a čo viem.
Maličkosti sa stávajú dôležité
Dôležité je vedieť sa tešiť z maličkostí, ktoré cesta prináša. Pri prechode Austráliou som sa takmer 3 týždne s nikým nerozprával. Rovnako tak po 9 dňoch bez sprchy je to úžasný pocit umyť sa.
Vzťah na cestách
Cestujem aj s priateľkou, ktorá sa ku mne raz za čas pridá a cestou mi pomáha. Naučili sme sa cestou prežiť rôzne situácie a hlavne vydržať spolu 24 / 7 v cudzom prostredí. To je dôležité aj pre mňa ako osobná skúsenosť, ktorú s partnerom doma v bezpečnom prístave nezažijem.
Najlepší ľudia sú v slobodných krajinách a v horách
Vo veľkom svete som sa naučil, že všetko je to o ľuďoch a o systéme. Na cestách vidím čo funguje a nefunguje. Napríklad viem, že socializmus nikde vo svete nefunguje a ani demokracia nie je dokonalá, ak spoločnosť nie je vyspelá.
Ľudia v týchto systémoch sú zničení a vykorisťovaní systémom (sú rovní a rovnejší) a teda aj nešťastnejší (lebo ich podstata je štátom utláčaná).
To znamená, že sú aj menej pohostinní a nápomocní. Vnútorne “najkrajších” ľudí som stretával v slobodných krajinách alebo horách, kde sú nedotknutí systémom a vedia čo je dôležité.
Všetko potrebuje čas
Cestovanie ma utvrdilo v tom, že nič také ako úspech v rámci jedného dňa neexistuje. Všetko si vyžaduje čas. Čas beží a ide si svoje. Platí to nielen pri cestovaní, ale aj v živote, že vybudovať alebo spraviť niečo veľké naozaj trvá.
Je potrebná aj veľká príprava a trpezlivosť, kde postupne každý deň s plným nasadením makám na tom, čo chcem. Nie je dôležité len dostať sa do cieľa, ale to čo sa deje na ceste od prvotnej myšlienky až do konca.
Byť spokojný a vďačný
V podstate som vďačný za to, že som stretol toľko skvelých ľudí a mal silu sa dostať takmer do cieľa mojej, vyše 6 ročnej cesty, od pôvodnej myšlienky. Prešiel som dlhú cestu od momentu, keď som po nehode nevedel chodiť veľa mesiacov.
Uvedomujem si, že som mal veľké šťastie a musím poďakovať všetkým, čo mi pomohli. Samozrejme, bez nasadenia a tvrdej driny by to nešlo.
Spoľahnúť sa dá iba na svoj inštinkt
Vo veľmi veľa situáciách na ceste som sám uprostred ničoho v cudzej krajine a spolieham sa len na svoje schopnosti a inštinkt. Ten mi nerád zachránil život alebo ma naviedol na správnu cestu.
AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?