Čo znamená byť tichý v hlučnom svete?
Poznám veľa introvertov, ktorých v nejakej miere trápi to, ako sú v ére ideálu extroverzie prehliadaní, podceňovaní a aj potláčaní.
Neraz sa mi pri trénovaní ľudí v osobnom rozvoji stalo, že introvert sa chcel čo najväčšmi podobať extrovertovi (a niekedy sa ním aj rovno stať), aby zapadol do kolektívu, aby si udržal vzťah, aby v práci postúpil…
Raz darmo, naša kultúra nás od detstva vychováva k tímovej práci, kde je všetko nastavené pre úspech extrovertov. Keď sa niekto domnieva, že je možné zmeniť biologické nastavenie a urobiť z introvertného temperamentu extrovertný, hneď v úvode podotýkam, že to nie je možné.
Rozdiely medzi extrovertmi a introvertmi sú výrazné a Susan Cainová vo svojej knihe Ticho – Síla introvertu ve světě, který nikdy neprestáva mluvit odhaľuje mnohé prekvapivé skutočnosti, na ktoré poukazujú najnovšie výskumy psychológie a neurovedy.
Introverti si vďaka tejto knihe môžu prestať pripadať “slabý a tichý”. Nájdu v nej vyzdvihnutie svojich predností – ako vďaka svojej premýšľavosti dokážu obdivuhodne riešiť náročné problémy dôsledným hĺbaním, ako vedia počúvať a chápať, dokonca dokážu odhadnúť, čo chce niekto povedať skôr, než otvorí ústa.
Lenže tieto zručnosti sa prvoplánovo neoceňujú, lebo nie sú okamžite vidieť v hlasitom prejave na verejnosti.
Aby nás autorka presvedčila, že to, čo skúma celé desaťročia je realita, vezme nás do sveta Harvard Business School – súčasnej bašty extroverzie, potom nás sprevádza osobnou návštevou na neuveriteľnom seminári Tonyho Robbinsa, ktorý by prekvapil aj väčšinu extrovertov, a zoznamuje nás s menej známou stránkou osobností, akými boli Mahátma Gándhí, Eleanor Roosevelt a Dale Carnegie.
Predstaví nám tiež mnoho introvertov úspešných v odboroch, kde by sme ich nečakali.
Napokon, introvertom vďačíme za mnoho prínosov v našej kultúre: od Van Goghových slnečníc po vynález osobného počítača.
Kniha je dôkladným rozborom a polemikou, ale tiež je plná praktických návodov, ako obom typom pováh uľahčiť spolunažívanie.
Susan Cainová dokladá, ako schopnosti introvertov, vrátane vodcovských, bývajú podceňované a na základe podnetných a originálnych argumentov presadzuje myšlienku, že prichádzame o obrovskú zásobáreň talentov a vizionárov len preto, že naša kultúra preceňuje význam extroverzie.
Pre zdokumentovanie týchto hypotéz sa vydala naprieč desaťročiami s cieľom uskutočniť komplexný výskum introverzie, extroverzie a senzitivity. Odviedla skvelú prácu stvorením knihy, ktorá vychádza z podrobného a erudovaného výskumu, a napriek tomu sa výborne číta ako román.
Vďaka exaktným faktom búra predsudky a odhaľuje prínos introvertov. Robí to spôsobom, ktorý z jej knižky urobil bestseller psychologickej literatúry faktu prístupný aj laikom.
Neviem si predstaviť lepšiu príručku pre introvertov na pozdvihnutie sebavedomia ako túto pútavú, podnetnú, poučnú a fascinujúcu knihu o tichej sile introvertov.
Som si istá, že každému, kto radšej počúva ako hovorí, radšej číta ako chodí na večierky a rád tvorí, ale nenávidí sebaprezentovanie a radšej pracuje sám, než brainstormuje v tíme padne kameň zo srdca. Rovnako ako rodičom introvertných detí, ktorých trápi odlišnosť ich ratolestí, keď sa vyčleňujú z kolektívu a sú nejakí “divní”.
A hoci ja sama viem o introverzii dosť, prečítanie Ticha mi pomohlo uvidieť mnohé skutočnosti v úplne novom svetle.
Túto knižku ocenia všetci bez rozdielu – rozširuje obzory okrem iného v tom, že nie je vôbec zložité vysporiadať sa s rozdielmi medzi introvertmi a extrovertmi, pričom nám pomáha chápať, aké dary prináša introvertná tretina populácie.
Absolútne sa stotožňujem s posolstvom knihy, že veľmi potrebujeme armádu ľudí so sklonmi k tichosti, premýšľavosti a citlivosti.
Chcete vedieť, či ste extrovert alebo introvert?
- Odpovedzte na každú otázku „áno“ alebo „nie“. Vyberte si odpoveď, ktorá vás lepšie charakterizuje.
- Uprednostňujem konverzáciu s jedným človekom pred skupinovými aktivitami.
- Často sa radšej vyjadrujem písomne.
- Dávam prednosť samote.
- Na bohatstve, sláve a postavení mi záleží menej ako mojim vrstovníkom.
- Nemám rád povrchné rozhovory, ale baví ma rozprávať sa do hĺbky o niečom, čo považujem za dôležité.
- Ľudia hovoria, že viem počúvať iných.
- Príliš neriskujem.
- Baví ma práca, ktorá umožňuje „ponoriť sa“ bez väčšieho vyrušovania.
- Rád oslavujem narodeniny v menšom kruhu, len s jedným či dvoma najbližšími priateľmi a príbuznými.
- Ľudia ma popisujú ako človeka „mierneho“ a „ jemného“.
- Radšej neukazujem prácu druhým a nehovorím o nej, kým nie je hotová.
- Nemám rád konflikt.
- Najlepšie svoju práci odvediem samostatne.
- Mám tendenciu pred hovorením premýšľať.
- Keď som niekde vonku v spoločnosti, vyčerpá ma to, aj keď sa dobre bavím.
- Často nechám hovory spadnúť do hlasovej schránky.
- Keby som si mohol vybrať, dal by som prednosť víkendu, kde by som nemusel robiť vôbec nič, pred víkendom, na ktorý je naplánovaných príliš veľa vecí.
- Robiť viac úloh naraz ma nebaví.
- Dokážem sa ľahko sústrediť.
- Pri výučbe dávam prednosť prednáškam pred seminármi.
- Čím častejšie ste odpovedali „áno“, tým ste pravdepodobnejšie väčší introverti. Ak ste zistili, že počet „áno“ a „nie“ je zhruba v rovnováhe, potom ste ambivalent, čiže niečo medzi tým.
Zaujímavosti z knihy:
Predsudok, že introvert nemôže byť efektívnym vodcom poprel Mahátma Gándhí (1869 – 1948). Práve jeho Indovia nasledovali v boji za samostatnosť.
Mýtom sa ukázala predstava, že najlepším lídrom firmy býva extrovertný manažér s kúzlom osobnosti. Prieskum medzi päťsto manažérmi špičkových spoločností vrátane Googlu a dôstojníkmi americkej armády ukázal, že na pracovisku skôr funguje kombinácia osobností.
V tých najlepších tímoch sa extroverti ideálne dopĺňajú s introvertmi. Extrovertný šéf je správna voľba pri pasívnych podriadených, ktorých treba povzbudzovať k výkonom. Naopak, introvertné vedenie ocenia aktívni a kreatívni zamestnanci.
Tu je žiaduci skromný a pokorný šéf so schopnosťou počúvať a prenechať iniciatívu podriadeným.
Nielen psychológovia vedia, že každá osobnosť dokáže konať proti svojmu temperamentu v prípade, že to vyžaduje situácia a cieľ, ktorý chce dosiahnuť. Aj introvert sa dokáže premôcť, zatváriť sa extrovertne a urobiť dojem na okolie, ktoré možno nespozná ten rozdiel.Cieľom nie je nabádanie na faloš a pretvárku.
Každý koná občas proti svojmu temperamentu, najmä ak mu to prinesie nejakú výhodu. Zoberme si introverta, ktorý túži po partnerke, ale nerád chodí medzi ľudí. Aj on musí raz za čas prekonať nechuť a zájsť do baru, keď sa chce s niekým zoznámiť.
Aj introvert môže byť rockovou hviezdou, herečkou či televíznym hlásateľom. Mal by však dodržiavať niekoľko zásad, keď nechce skončiť utrápený, vyhorený, prípadne na liekoch.
V prvom rade by si mal ujasniť motiváciu a cieľ – vybrané povolanie by malo byť tým, čo ho ozaj napĺňa. Pritom je dôležité dobíjať si baterky. Zaliezť kamsi do úkrytu, a potom sa vrátiť späť do hlučnej spoločnosti.
Janette Šimková
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať. Navštívte môj blog www.lifekoucing.sk