Častokrát sa zaoberáme donekonečna tými istými problémami, riešeniami tých istých situácii až do momentu, kým sa nám neprihodí naozaj niečo vážne a dôležité.
Ako si vedieť správne zvoliť hranicu medzi tým, čo je pre nás dôležité k tomu, aby sme sa tým zaoberali dlhší čas a tým, čo dôležité nie je?
Možno si poviete, že nie je nič na tom, keď sa zaoberáme dookola tou istou nepríjemnou, možno aj príjemnou situáciou. Čím dlhšie však analyzujeme a preberáme sa v nepríjemných udalostiach, tým negatívnejšie je naše myslenie.
Zaoberaním sa stále tých istých problémov, neposúvať sa v praktických riešeniach nám odoberá množstvo životnej energie.
Možno si neuvedomujeme, že situácie, ktoré analyzujeme negatívnym spôsobom v nás zhromažďujú negatívne myšlienky, tie následne negatívne pocity, prežívanie, reakcie, či následné konanie.
Ak sa dostaneme do tohto kolotoča, ani si neuvedomíme, že niečo s nami nie je v poriadku. Zistíme to, keď sa nám to prejaví na našom zdraví, psychike, či nižšej fyzickej výkonnosti.
Neefektívna a dlhodobá analýza deštrukčných situácii ubíja naše vnútro. Nič pozitívne nám nepridá. Nenachádzame riešenia, nerobíme konkrétne racionálne kroky a naša myseľ postupne stráca reálnosť nad danou situáciou.
Sme zaplavení deštrukčnými emóciami a neposúvame sa nikam. Cúvame dozadu, ničíme sami seba, postupne aj naše okolie.
V momente, v ktorom sa rozhodneme prestať sa zaoberať situáciami, ktoré aj tak nezmeníme, prípadne ich zmeniť nevieme, odľahčíme energiu plnú strachu, obáv, úzkosti, napätosti a postupne vytvoríme priestor pre prijímanie ozdravnej, čistej, pozitívnej energie.
Nepotrebujeme k tomu prakticky vôbec nič. Stačí si uvedomiť, že to, čo je obsahom našej mysle, je tvorené výlučne našou mysľou. Ak sme si sami vytvorili bludný kruh starostí, trápení a problémových situácii, musíme si uvedomiť, že zmeniť to môžeme iba my, sami.
Keď nejde o život, nejde o nič.
Vždy si treba povedať, či to, čo nás trápi je tak neskutočne dôležité, aby sme tomu venovali energiu, ktorá situácii aj tak nepomáha.
Prestať myslieť na problém, byť v pohode neznamená, že sme k situácii ľahostajní. Iba si uvedomujeme to, že byť v pohode a nestresovať sa nám pomôže nenapáchať ešte ďalšie škody aj na našom zdraví.
Je priam našou povinnosťou, starať sa o svoje duševné aj fyzické zdravie. A jednou z foriem starostlivosti je aj to, aby sme sa čo najmenej stresovali.
Reálne pomôcť, vyriešiť, napraviť, zmeniť, či poradiť je ďaleko účinnejšie, ako sa dlhé dni v mysli zaoberať niečím, čo nikomu nepomôže.
Prečo vlastne venujeme toľko času tomu, čomu nemusíme?
Asi je to už sila zvyku, prípadne máme sami zo seba lepší pocit, že asi niečo efektívne pre situáciu robíme. Opak je však pravdou. Nerobíme nič, iba zhoršujeme svoje prežívanie, zdravotný stav, čo následne začne vplývať na naše okolie.
Naučiť sa byť v každej životnej situácii pokojným, neudržiavať negatívne emócie z prežitej udalosti v hlave, opäť pokojne a zhlboka dýchať nás naučí stáť reálne na zemi a duchom nad situáciou.
AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?
Silvia Macháčková
Nekonečné možnosti a genialita nášho myslenia ma fascinuje natoľko, že sa tejto oblasti venujem profesionálne. Som zakladateľkou projektu Bohatstvo Mysle, lektorkou a autorkou viacerých e-bookov v oblasti osobnostného rozvoja a práce s myslením: https://www.bohatstvomysle.com/e-shop/.
Podporujem pozitívny životný štýl bez prítomnosti stresu, mám rada vnútornú rovnováhu, individualitu osobnosti, diskusie, náročný filozofický a intelektuálny spôsob myslenia. Myslenie je najdôležitejším nástrojom k nášmu osobnostnému rozvoju, a ak sa nám ho podarí skrotiť a prevziať nad nim plnú moc, až vtedy si začneme vytvárať cestu vlastným životom.
- Zdroj titulného obrázka: pixabay.com