Skôr ako sa pozrieme na jednotlivé metódy tvorby rozpočtu si musíme povedať o dôležitej veci. Okrem rozhodnutia vytvoriť si vlastný rozpočet je významná aj vytrvalosť. Nakoľko ide o proces, ktorý za nás nespraví nikto iný a vyžaduje si čas navyše.

A práve v tejto “prípravnej” fáze zistíme ako veľmi nám záleží na vytvorení si vlastného rozpočtu. Nebojme sa investovať energiu a čas. Vrátia sa nám niekoľkonásobne v budúcnosti.

Vytvorenie vlastného rozpočtu nám umožní získať kontrolu nad našou finančnou situáciou, umožní nám znížiť riziko prípadných zbytočných výdavkov a zadĺžovania.

Navyše môžeme nájsť zdroje pre úspory a zodpovedne sa pripraviť na neočakávané výdavky v budúcnosti. Vytvorenie vlastného rozpočtu je základným predpokladom finančnej zodpovednosti.

Už na začiatku procesu tvorby rozpočtu odporúčame zorientovať sa vo vlastných číslach. Väčšina ľuďí si príjmy a výdavky pamätá. Ale nesleduje ich do detialu. Pozná len približné sumy, ktoré míňa.

Existuje len veľmi malá skupina ľuďí, ktorá si vedie akýsi vlastný účtovný výkaz. Výkaz vlastných príjmov a výdavkov.

U väčšiny ľuďí existuje len jeden druh príjmu. Štandardne je to mzda za vykonanú prácu. Sú ale ľudia, ktorí majú príjem aj z prenájmu nehnuteľností, z investícií na kapitálových trhoch, jednorázové príjmy z predaja majetku alebo rôzne formy sociálnych dávok vyplácaných súčasne so mzdou.

V prípade výdavkov je to už pestrejšie a u každého človeka individuálne. Existujú výdavky, ktoré sa nám opakujú každý mesiac (výdavky na domácnosť, poistenie, splátku úveru, inkaso a pod.).

Nasledujú výdavky, ktoré nie sú plánované ale človek si ich dopraje (posedenie s priateľmi, kúpa darčeka, oslava a pod.).rozpočet

Poznáme aj výdavky s ktorými nerátame. Ide o výdavky na odstránenie havarijného stavu (pokazilo sa auto, práčka, vysávač, choroba a pod.). Zjednodušene si ich môžeme rozdeliť na pravidelne sa opakujúce, sporadické, prekvapujúce (neočakávané).

Vlastný rozpočet si môžeme vyskladať pomocou troch metód. Prvou je metóda založená na predpokladaných príjmoch a výdavkoch. Príjem máme takmer istý, ale výdavky si pamätáme približne. Pokojne si ich spíšme.

Až teraz uvidíme, kam reálne odchádzajú naše peniaze. Druhá metóda vychádza z reálnych čísel. Tu je ale predpoklad, že evidencia výdavkov a príjmov je už zavedená. Tretia metóda je veľmi jednoduchá.

Nájdime si čas a zostavme si rozpočet na základe vlastného príjmu. “Pohrajme” sa s číslami a skúsme si namodelovať našu predpokladanú spotrebu. Nezabudnime ju ale následne v priebehu mesiaca kontrolovať.

Za plánovacie obdobie si nastavme jeden mesiac. Nemusí to byť kalendárny mesiac ale lehota 30 dní. Najlepšie je začať od dátumu výplaty a plánovať po dátum nasledujúcej výplaty (alebo akéhokoľvek významnejšieho príjmu).

Ktorákoľvek metóda tvorby rozpočtu je postavená na sledovaní príjmov a výdavkov. Najdôležitejšie je dosiahnúť kladný rozdiel, to znamená vyššie príjmy ako výdavky. Pomerne často sa ale stretávame so situáciou presne opačnou, teda výdavky sú nad príjmami.

Vtedy sa dostávame do debetu. Čo z dlhodobého hľadiska môže byť neudržateľné. Najmä keď sa pomyslené nožnice medzi príjmami a výdavkami rozširujú.

Pokiaľ sa nám nepodarí dosiahnuť hneď prvý mesiac plusové hospodárenie, vôbec z toho nemusíme byť smutný. Spravili sme jeden veľký krok do budúcnosti. Zaviedli sme si vlastnú evidenciu, vlastné účtovníctvo.

Práve sme si vytvorili unikátnu pomôcku, ktorá nám pomôže okresať výdavky a uľahčí nám cestu ku plusovému hospodáreniu. Veľmi dôležité je nepoľaviť. Kto začal, má pol cesty za sebou. A kto sa vracia z pol cesty späť?

BYŤ FINANČNE GRAMOTNÝM JE IN!