Keby to platilo, nestávalo by sa, že profesionáli v investičných výnosoch významne zaostávajú za svojimi referenčnými hodnotami (tzv. benchmarkami), o čom jasne hovorí pravidelný SPIVA report.
Práve na skutočnosti, že aktívne spravované portfólia „podliezajú“ výnosy trhu, je založená argumentácia v prospech pasívneho indexového investovania a celkový rozmach investovania do ETF.
A verím, že pre väčšinu investorov je tento prístup nielen najjednoduchší, ale aj najvýnosnejší.
- prečítajte si: Viete ako zistiť koľko zarába Vaša investícia?
Lenže investovať pasívne do indexu je nuda. Naozaj. A človek má rád pocit, že niečo robí, že prispieva, že tvorí. Investície nie sú výnimkou.
Ako však už spomínaný SPIVA report dokazuje, venovať energiu a čas detailnej analýze a výberu konkrétnych akciových titulov, takmer isto nie je niečo, čo sa nám bude rentovať.
To nás ale nemôže odradiť. To fakt neexistuje nejaká „zlatá stredná cesta“, ktorá by mne, ako investorovi, umožnila aj sa „realizovať“ aj poraziť index?
Predstavujem faktorové investovanie
V priebehu rokov bolo zrealizovaných množstvo štúdií, ktoré na empirických údajoch dokázali, že investície, ktoré preferujú určité „faktory“, v dlhodobom meradle porážajú širokospektrálny index.
Medzi investičné faktory, ktoré sú štatisticky dlhodobo najviac „zodpovedné“ za investičný úspech, patria:
- Hodnota: Akcie s nízkymi valuačnými ukazovateľmi (P/E, P/B, …) mali historicky lepšiu výkonnosť ako rastové akcie (zdroj)
- Momentum: Akcie z vysokým „momentom“ (nárast ceny v poslednom období) zarobili viac ako akcie s nízkym momentom (zdroj)
- Quality: Akcie spoločností s vysokou kvalitou (ROA, ROE, ROI, dlh, stabilnosť tržieb/zisku, …) mali vyššie výnosy ako akcie spoločností s nízkou kvalitou (zdroj)
- Veľkosť: Akcie malých spoločností mali vyššie rizikovo vážené výnosy ako akcie veľkých spoločností (zdroj)
- Nízka volatilita: Akcie spoločností s nízkou volatilitou mali vyššie rizikovo vážené výnosy ako akcie spoločností s vysokou volatilitou (zdroj)
- Vysoký dividendový výnos: Akcie spoločností s vysokým výnosom mali vyššie výnosy ako akcie spoločností s nízkou dividendou. (zdroj)
Čiže teoreticky, ak namiesto širokospektrálneho indexu (ako napr. S&P 500) zvolím nejakú faktorovú investíciu (napr. S&P 500 Value), mal by som do budúcnosti zarobiť viac.
Treba však pamätať na fakt že vysoká pravdepodobnosť porazenia širokospektrálneho indexu je naozaj v dlhodobom horizonte – 20 a viac rokov.
Pri investičných horizontoch okolo 10 a menej rokov je pravdepodobnosť nadvýnosu výrazne nižšia. Preto pri rozhodovaní v prvom rade zváž, na ako dlho chceš investovať.
Ako investovať faktorovo?
Na trhu je relatívne veľké množstvo „faktorových“ resp. „smart beta“ ETF. Stačí, keď do vyhľadávača zadáš základnú triedu aktív (napr. US stocks) a pridáš zvolený faktor + ETF.
Google Ti vyhodí množstvo možností. Keďže sme v EU, treba ešte pridať aj skratku UCITS (čo znamená ETF, ktoré je možné nakupovať v EU).
Tu už zistíš, že možností je výrazne menej a určité kombinácie faktorov, ktoré sú dostupné na US trhu, v EU proste nekúpiš. Alebo chceš kombináciu faktorov, ktorú nedostaneš ani v USA. Čo v takom prípade?
Na scénu vchádzajú „mechanické stratégie“
Mechanické stratégie predstavujú akýsi medzikrok medzi pasívnym indexovým investovaním a výberom konkrétnych akciových titulov (stockpicking).
V podstate si vytvorením mechanickej stratégie vytvoríš svoj vlastný smart beta fond. Ide o automatizovaný prístup k:
- Výberu investičných titulov
- Riadeniu portfólia
- Predaju investičných titulov
Ráciom mechanických stratégií je, že ak podľa objektívnych a merateľných kritérií vyberiem z veľkej množiny spoločností tie, ktoré sú lepšie ako priemer, a zároveň ich do portfólia vyberiem dostatočne veľa na to, aby som sa poistil proti prípadnému individuálnemu zlému výberu, potom by som mal dosiahnuť v priemere lepší výnos ako široký index. Sú teda založené na dvoch základných pilieroch:
- Presne definované „mechanické“ výberové kritériá
- Diverzifikácia
Uplatnenie objektívnych merateľných kritérií minimalizuje subjektívnosť analýzy a zároveň sa častokrát dá automatizovať, čo výrazne znižuje čas potrebný na analýzu. V tomto sme stále v línii so smart beta ETF.
Vytvorenie vlastnej mechanickej stratégie pozostáva zo 4 základných krokov:
- Formulácia zmysluplnej investičnej tézy
- Definovanie filtrov/kritérií
- Určenie miery diverzifikácie
- Určenie pravidiel pre alokáciu, dobu držania a odpredaj
Investičná téza pre mechanickú stratégiu musí odrážať Tvoj investičný štýl a prístup (nech sa pri investovaní cítiš komfortne), musí Ti dávať zmysel obsahovo, a tiež musí smerovať k Tvojim investičným cieľom.
Veď ak chceš čo najviac zhodnotiť svoje peniaze, asi nebudeš investovať primárne do akcií mega veľkých spoločností, ani do krátkodobých vládnych dlhopisov.
Tézy by mali odrážať investičné faktory, ktoré sú štatisticky dlhodobo najviac „zodpovedné“ za investičný úspech (viď vyššie v článku)
Príklady investičných téz potom sú:
- Kvalitné spoločnosti za dobrú cenu (napr. stratégia „Magic Formula“)
- Kvalitné spoločnosti platiace dividendu za relatívne nízku cenu (napr. stratégia „Dogs of the Dow“)
- Populárne spoločnosti s kvalitným hospodárením (Momentum + Quality)
- Dividendové akcie s nízkou volatilitou za dobrú cenu …
Keď máš zvolenú investičnú tézu, treba si vybrať konkrétne filtre resp. kritériá výberu. Tieto môžeš rozdeliť na dva typy:
- K.O. kritériá, ktoré ak spoločnosť nesplní, vyradíš ju zo zoznamu kandidátov.
- Rankingové kritériá, podľa ktorých budeš kandidátov zoraďovať od najlepšieho po najhoršieho
Nižšie uvádzam pre inšpiráciu možné kritériá pre jednotlivé investičné faktory:
- Hodnota: P/E, P/B, P/S, P/CF
- Momentum: Zmena ceny, SMA 50/200
- Quality: ROA, ROE, ROIC, Debt to Equity, rast ukazovateľov, Piotroski F-score
- Veľkosť: Market Cap
- Nízka volatilita: Beta
- Vysoký dividendový výnos: Dividend Yield, Payout ratio, Dividend growth
S pomocou vyššie uvedených informácií si dokážeš „vyrobiť“ vlastnú mechanickú stratégiu. Určite, je to na úvod relatívne dosť roboty, treba sa trochu vyznať a určite je to na poplatkoch drahšie ako kúpiť jeden indexový, resp. „smart beta“ ETF. Otázka teda stojí:
Oplatí sa to?
Medzi asi najznámejšie mechanické stratégie patria Magic formula a Dogs of the Dow.
Autor Magic Formula, Joel Greenblatt, vo svojej knižke popisuje ročný výnos na úrovni 30.1%. V realite je to prakticky nedosiahnuteľné, ale nezávislé testy (napr. tento) ukázali, že výnosy sa reálne môžu pohybovať medzi 12-14% ročne.
Ja osobne som od septembra 2007 dosiahol so svojou úpravou Magic Formula stratégie priemerný ročný výnos vyše 13% (priemerný ročný výnos S&P 500 za rovnaké obdobie bol 9.81%)
Čo sa týka Dogs of the Dow, tak údaje sú rôzne. Podľa oficiálnej stránky „Dogs“ od roku 2000 zarobili 8.6% a za posledných 10 rokov 9.5% ročne, v obidvoch prípadoch porážajúc DJIA aj S&P 500.
Avšak podľa tejto analýzy, „Dogs“ zarobili oproti DJIA menej. Pri akomkoľvek spätnom testovaní totiž narážame na viacero problémov, ktoré výsledky znepresňujú. Najlepšie je stratégiu otestovať v reálnom živote tak, ako som to spravil ja s Magic Formula.
Ďalšou charakteristikou manuálnych mechanických stratégií oproti ETF sú vyššia prácnosť, vyššie náklady a potreba určitej úrovne znalostí.
Na záver
Na záver teda poviem toľko: Lepšia výnosnosť faktorových investícií bola dokázaná viacerými štúdiami. Ak máš investičný horizont dlhší ako 20-25 rokov, dáva zmysel zamyslieť sa nad zahrnutím faktorových investícií do portfólia.
Pre väčšinu investorov však bude najlepším spôsobom faktorového investovania výber vhodného smart beta ETF.
- prečítajte si: Čo to znamená investovať dividendovo a kedy sa oplatí?
Ak si však trúfaš, chceš zažiť pri investovaní aj trochu „zábavy“, neriskovať toľko ako pri stockpickingu a potenciálne aj poraziť trh, mechanické stratégie môžu byť tou správnou cestou.
Daj mi vedieť, čo si myslíš.
Norbert Nepela
Investor a investičný kouč. Zakladateľ portálu Papučový investor, ktorého poslaním je pomáhať „amatérskym” investorom dosahovať vyššie výnosy pri nižšom riziku a vybudovať si tak bezpečný pasívny príjem.