Európsky ekonomický zázrak skončil v roku 2010 gréckou dlhovou krízou. Po nej nasledovala finančná kríza periférnych krajín, ktorú zastavil v roku 2012 Draghi svojimi slovami o tom, že zachráni euro „nech to stojí čokoľvek“.
Prešli štyri roky a zdá sa, že európske finančné krízy nekončia. Naopak – môžeme mať pred sebou začiatok novej krízy – krízy európskych bánk.
Európa verzus USA
Boli to americké banky, ktoré sa v roku 2008 stali spúšťačom globálnej finančnej krízy. Americká vláda vedomá si ich vplyvu na ekonomiku prišla s rýchlym riešením – záchranným balíkom v objeme takmer $500 miliárd. Americké banky a americká ekonomika sa odrazili od dna.
V Európe je situácia horšia – zachránené boli iba banky, ktorým hrozil okamžitý kolaps. Tento proces prebiehal pod patronátom suverénnych štátov a celoeurópska legislatíva o spôsobe ich záchrany bola prijatá až v roku 2014.
Celkovo sa však zdravie európskych bánk zhoršilo.
Graf ukazuje podiel zlých úverov v USA a Eurozóne.
USA a Japonsko majú podiel zlých úverov na celkových úveroch pod 2%. V Eurozóne je však tento podiel nad 7% a stále rastie. Najhoršie sú na tom krajiny ako Cyprus (zlé úvery 39%), Írsko (32%), Grécko (25%), Slovinsko (20%), Taliansko (17%), Španielsko (12%).
Európska prokrastinácia
Hlavný ekonóm Deutsche bank prišiel s riešením zdravia európskych bánk – je potrebný celoeurópsky záchranný balíček v objeme €150 miliárd euro. Je to síce menej ako v USA, ale podľa neho by to malo stačiť. Tvrdí:
„Európa je vážna chorá a veľmi rýchlo potrebuje riešiť svoje problémy, ináč hrozí nehoda“.
Ministri financií eurozóny však kontrujú – na celoeurópsky záchranný balíček momentálne nie je dôvod.
Situácia v Európe nie je tak kritická, aby prišli s riešením, ktoré je nad nedávno prijaté pravidlá záchrany bánk. Podľa nich sa na záchrane musia predovšetkým podieľať akcionári a veritelia.
Jednoducho – na pomoc Bruselu zabudnite. V európskej reči to znamená iba jedno – akcie bánk budú klesať a situácia sa bude každým mesiacom zhoršovať, až kým nepríde k panike.
Vtedy budú musieť byť rýchlo prijaté opatrenia na záchranu bánk, aj z vreciek daňových poplatníkov. Ekonomická situácia bude pravdepodobne oveľa horšia, ako keby sa to spravilo skôr.
Kde to začne?
Situácia v Európe sa prakticky každým dňom zhoršuje – objem zlých úverov sa od finančnej krízy zdvojnásobil a v roku 2015 presiahol bilión euro.
Slabé ekonomické vyhliadky a slabosť bankového sektora sa navzájom posilňujú a tak len sotva uvidíme zmenu existujúceho trendu. Preto sa zdá byť logické pripraviť sa na ďalší pokles európskych bánk.
A nielen európskych bánk. Ich zdravie koreluje dokonca aj s politickým zdravím Európy. Ak sa investori opäť začnú výraznejšie obávať o európske banky, opäť začne hroziť obava o udržateľnosť spoločného európskeho projektu.
Jednoducho, žijeme vo svete, kde riziko veľkých zmien nie je malé. V hre je príliš veľa na to, aby sa investori nezačali chrániť aj proti malým rizikám. Malým rizikám, no s potenciálom dramatických zmien.
AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?
- Autor : Ronald Ižip
- Zdroj: quadrilio.com