AKCIOVÉ TRHY

Európske akciové trhy si pripísali robustný vyše dvojpercentný zisk, keď v priebehu týždňa, najmä po televíznom súboji francúzskych prezidentských kandidátov, padli aj posledné obavy z toho, že by sa antisystémová Marine Le Penová mohla zasadnúť do Elyzejského paláca.

Emmanuel Macron, ktorý sa napokon v priebehu víkendu stal prezidentom, ju v ňom jasne zdolal a pôsobil presvedčivejšie. Plusom pre trhy, a to nielen európske, ale aj americké bol tiež záver výsledkovej sezóny za prvé tri mesiace roka, kde firmy prekonávali finančnými výsledkami očakávania.

Navyše ekonomické dáta zverejnené v priebehu týždňa hovorili naďalej o dynamickom raste ekonomík na oboch brehoch Atlantiku. Stačí spomenúť aprílový sentiment vo výrobnom sektore a v službách v eurozóne podľa PMI na cyklických maximách a robustný nonfarm payrolls report z aprílového amerického trhu práce.

Výsledkom bol rast širokého amerického indexu S & P 500 na nové zatváracie maximá, keď za týždeň sipolepšil o 0,6 percenta pri raste technologického indexu Nasdaq Composite o 0,9 percenta na takisto nové historické maximá, pričom bluechipsový index Dow Jones si polepšil o 0,3 percenta.

Európsky bluechipsový index Euro Stoxx 50 pridal 2,8 percenta a dosiahol najvyššie úrovne od leta 2015, pričom podobne sa darilo aj nemeckému indexu DAX 30, ktorý rástol o 2,2 percenta, francúzsky CAC 40 si polepšil dokonca o 3,1 percenta pri raste britského indexu FTSE 100 o 1,3 percenta.

DLHOPISOVÉ TRHY

Rozplynutie obáv aj tých najskeptickejších a najopatrnejších investorov z toho, že by francúzske prezidentské voľby nevyhral relatívne štandardný proeurópsky politik Emmanuel Macron, sa odzrkadlilo v raste nemeckého 10-ročného výnosu o 10 bázických bodov na 0,42 percenta.

K poklesu cien prispeli aj slová šéfekonóma ECB Petra Praeta o tom, že na najbližšom zasadnutí ECB by sa mohol zmeniť slovník ohľadom rovnováhy rizík a budúceho výhľadu vzhľadom dynamický rast ekonomiky eurozóny.

Nahor sa posúvala aj celá americká výnosová krivka, keď vyhlásenie zo zasadnutia Fedu ukázalo, že centrálni bankári hodnotia pomalý rast americkej ekonomiky začiatkom roka len ako prechodný a naznačili možné zvýšenie sadzieb už na najbližšom júnovom zasadnutí.

Výsledkom bol rast 10-ročného amerického výnosu na 2,35 percenta, k čomu prispelo aj zverejnenie silného aprílového nonfarm payrolls reportu z amerického trhu práce, ktorý ukázal na prírastok väčšieho ako očakávaného počtu pracovných miest.

KOMODITNÉ TRHY

Znížená averzia k riziku, ktorá sa azda najlepšie prejavuje na rekordne nízkych úrovniach volatility, meraného „indexom strachu“ VIX, vyprchanie politických rizík v eurozóne pri očakávaní víťazstva Emmanuela Macrona vo francúzskych prezidentských voľbách spolu s jastrabím slovníkom Fedu ohľadom zvyšovania sadzieb a o pokračujúcom príleve makrodát hovoriacich o dynamickom raste ekonomiky USA, Číny či eurozóny sa pretavili do poklesu cien zlata na sedemtýždňové minimá na 1 222 dolárov, čo predstavuje týždenný pokles o 3,7 percenta.

Ropa klesla na najnižšie úrovne od novembra minulého roka a dostala sa miestami dokonca až po úrovne spred dohody OPEC a jeho partnerov o znížení produkcie.

Trhy sú skeptické k tomu, že prípadné predĺženie tejto dohody dokáže výraznejším spôsobom vybalansovať trh a odstrániť vysoký stav zásob komodity, keď neustále rastie ťažba v Spojených štátoch a podobne je to aj v prípade Líbye. Európsky benchmark Brent tak zatváral na 49 dolároch, keď za týždeň odovzdal 5,1 percenta, a americký benchmark WTI klesol až o 6,3 percenta na 46 dolárov.

DEVÍZOVÉ TRHY

Euro sa posunulo voči doláru na 6-mesačné maximá, keď v priebehu týždňa atakovalo hladinu 110 dolárových centov vzhľadom na vyprchanie reziduálnych pochybností o tom, že by Emmanuel Macron nemal vyhrať aj druhé kolo prezidentských volieb vo Francúzsku a poraziť krajnú pravičiarku (hoci z ekonomického pohľadu ľavičiarku) Marine Le Penovú.

Trhy však zostávajú k sile eura mierne skeptické, keďže sa nerysuje možnosť výraznejšieho uťahovania monetárnej politiky ECB, ktorá ju do istej miery musí prispôsobiť periférnym krajinám eurozóny, na rozdiel od Fedu, od ktorého sa očakávajú minimálne dve ďalšie zvýšenia úrokovej sadzby v tomto roku.

AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?