Zamestnanie samého seba ako zamestnanca vo vlastnej eseročke je v praxi často akýmsi pokračovaním či ďalším riešením večnej témy “živnostník vs. odvody”.
Ak ich SZČO pred prechodom na eseročku platí pravdepodobne rádovo v stovkách EUR mesačne, prechodom na eseročku väčšinu z nich naozaj ušetrí.
Ako prípadný zamestnanec vo svojej firme ich platí často buď z minimálnej mesačnej mzdy prípadne z nejakej variácie minimálneho úväzku v rozsahu pár hodín mesačne.
Zamestnávanie kohoľvek na Slovensku – vrátane samého seba – však so sebou nesie celý zoznam hlúpych povinností a najmä rizík. Je tu však cesta, ktorá z nich trochu uberie.
Zamestnanec v eseročke: čo všetko máte na krku
- firma sa musí zaregistrovať ako zamestnávateľ na viacerých úradoch: na Sociálnej poisťovni, v zdravotnej poisťovni zamestnanca (príp. viacerých, ak je zamestnancov viac a majú rozdielnu poisťovňu) a rovnako aj na daňovom úrade ako platiteľ dane zo závislej činnosti. S uvedeným súvisí aj vybavenie elektronickej komunikácie: v Sociálnej poisťovni je povinná, v zdravotnej je povinná od viac ako troch zamestnancov akotakých a na daňovom úrade je povinná pre platiteľov DPH – vybavte si ju však, aj keď nemusíte, uľahčuje totiž život
- rovnako je potrebné prihlásiť zamestnanca – v Sociálnej i zdravotnej poisťovni. O registračných a prihlasovacích povinnostiach viac tu
- každý mesiac je potrebné spracovať mzdy s prihliadnutím na všetky parametre a pravidlá, plynúce z pracovno-právnych, odvodových či daňových zákonov – mnohé vyrieši softvér, mnohé však musíte držať v hlave. Ide napr. o pravidlá pre pracovný čas, dovolenku, výšku minimálnej mzdy, “péenky”, materské dovolenky atď.
- po skončení každého mesiaca je potrebné zaslať na uvedené inštitúcie výkazy a rovnako aj prípadné platby – čiže zrážku dane zo mzdy a odvody za zamestnanca+zamestnávateľa spolu
- navyše je tu aj niekoľko ročných povinností a výkazov.
Potiaľto je to ako tak prijateľné – mzdový účtovník toto všetko ovláda aj zvládne.
A teraz chuťovky:
- každý podnikateľ – ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca, dokonca i dohodára či“samého seba” – je povinný zabezpečiť tzv. “pracovnú zdravotnú službu”. Teda má zákonnú povinnosť (!) objednať si služby externého dodávateľa-zdravotníka, ktorý posúdi akési zdravotné riziká práce či zabezpečí “ochranu zdravia zamestnancov pri práci”. V konečnom dôsledku ide iba o pár papierov a úbytok peňazí z vrecka podnikateľa a povedzme si rovno, že povinnosť kúpiť si služby iného subjektu je len výsledok lobistického tlaku daných firiem, aby im zákony takto zabezpečili biznis;
- rovnako je povinný zabezpečiť aj “BOZP”: bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci – tj mať zmluvného bezpečnostného technika resp. celú firmu, čo je podobný nezmysel ako predchádzajúci bod. Súčasťou balíka je napr. povinné preškoľovanie zamestnancov či evidovanie prideľovania ochranných pomôcok – uvedené v praxi často končí opäť len proforma “zbúchanou” kopou papierov;
- je povinný dodržiavať všetky pracovno-právne predpisy – napr. výšku minimálnej mzdy pre daný stupeň náročnosti práce, evidovať dochádzku (ktorá musí spĺňať všetky pravidlá pre pracovný čas) či sledovať dovolenku a jej čerpanie (a následne v účtovníctve tvoriť a rozpúšťať tzv. rezervy na nevyčerpanú dovolenku)
- a výška minimálnej mzdy – pre rok 2016 je základnou výškou 405 EUR (mesačná), resp. 2,328 EUR (hodinová). V skutočnosti však ide len o sumu pre prvý stupeň náročnosti práce, zodpovedajúci napr. upratovaniu či jednoduchý pomocným prácam. Stupňov náročnosti je totiž až 6 a pre ten najvyšší ide o 810 EUR (mesačne) resp. 4,656 EUR (na hodinu). A správne – ak ste vo vlastnej firme zamestnaný ako programátor, marketér či riaditeľ, ide o vyšší stupeň náročnosti práce a mali by ste sa prideliť aj vyššiu minimálnu mzdu.
Ak podnikateľ niektorú z vyššieuvedených povinností nesplnil, prípadná kontrola z úradov, ktoré majú vymenované agendy na starosti (Inšpektorát práce, Úrad verejného zdravotníctva), ho môže poctiť pokutou.
Jednou z tých najkurióznejších (aké pozitívne znejúce slovo) z praxe bola napr. pokuta za to, že v oficiálnej dochádzke nebolo uvedené, kedy zamestnanci odišli na obed a kedy sa z neho vrátili.
A povedzme si rovno: úplne všetky povinnosti “tip top” nemajú splnené mnohí z malých zamestnávateľov – na vyššieuvedené platby jednoducho buď nemajú alebo prípadné peniaze investujú rozumnejšie (napr. do skutočnej starostlivosti o svoje zdravie).
Dá sa tomuto vyhnúť? Dá
Ak však “majiteľ” eseročky chce zamestnať len samého seba a z prípadnej mzdy tak byť poistený zdravotne i “sociálne“, môže sa niektorým z vyššie uvedených povinností vyhnúť.
Ako? Nezamestná sa ako zamestnanec, ale eseročka s ním uzatvorí zmluvu o výkone funkcie konateľa vrátane príslušnej odmeny. Aký je rozdiel?
Zamestnanecký vzťah je totiž uzatvorený podľa pracovného práva a vzťahujú sa naňho všetky pracovnoprávne predpisy. Konateľ však podlieha obchodnému právu, ide teda o obchodnoprávny vzťah a – bingo – väčšina spomenutých nezmyslov sa konateľa s odmenou netýka.
Zmluva o výkone funkcie konateľa: čo musíte a čo vám odpadá
Tak ešte raz. Ak sa teda “zamestnáte” vo svojej eseročke ako konateľ, na účely daní a odvodov máte úplne rovnaké povinnosti a platby akokeby ste boli zamestnancom.
Teda prihlášky firmy aj zamestnanca, výkazy a z každej odmeny zraziť odvody do oboch poisťovní (za zamestnanca aj eseročku) a prípadne aj preddavok na daň z príjmov. A samozrejme mala by byť na svete aj zmluva v písomnej forme – zmluva o výkone funkcie konateľa.
Odpadnú vám však starosti, náklady a riziká súvisiace s:
- pracovnou zdravotnou službou
- bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci
- dochádzkou, dovolenkou a podobnými parametrami týkajúcimi sa pracovného času či odmeny – odmenu konateľa si môžete stanoviť na 1 000 EUR, 100 EUR, 10 EUR či napr. aj 1 EUR a je úplne jedno, za koľko hodín, dní či na aký typ úväzku sa daná odmena vzťahuje. Čas sa jednoducho neskúma a odmenu v obchodnoprávnom vzťahu si môžu obe zmluvné strany (i keď ide v tomto prípade o jednu a tú istú osobu) dohodnúť, akú len chcú. Odvody pritom platia len z reálnej výšky odmeny. Pre jednoduchosť odporúčam si odmenu stanoviť ako pravidelnú mesačnú – tie nepravidelné (napr. odmena vyplatená 1x ročne) podliehajú trochu komplikovanejším pravidlám pri vykazovaní odvodov.
Musí sa spoločník eseročky vo vlastnej firme aj zamestnať?
Všetko vyššiuvedené sa točilo okolo funkcie “konateľ”, čo je v podstate štatutárny zástupca eseročky, prezentujúci ju najmä pred úradmi či partnermi.
“Majiteľ”, presnejšie “spoločník” eseročky síce môže ako konateľa stanoviť úplne inú osobu (ak sa mu napr. nechce chodiť po úradoch), no v praxi malých či jednoosobových eseročiek býva často spoločníkom aj konateľom jedna a tá istá osoba.
S uvedeným súvisí logická otázka, či sa spoločník (príp. aj konateľ) eseročky musí vo vlastnej firme aj oficiálne zamestnať. Počul a čítal som už rôzne výklady, no pravda je taká, že žiadny zákon – ani obchodnoprávny ani daňový či odvodový – nestanovuje povinnosť prevádzkovať činnosť eseročky s oficiálnymi zamestnancami.
Spoločník sa teda vo vlastnej firme zamestnať nemusí – v tom prípade (a ak zároveň nie je zamestnaný inde či nie je samostatne zárobkovo činnou osobou) si musí platiť zákonné minimálne mesačné odvody do zdravotnej poisťovne ako samoplatiteľ (v r. 2016 60,06 EUR).
Rovnako je to aj s konateľom – môže fungovať aj bez zmluvy a nároku na odmenu, rovnako sa však môže rozhodnúť, že si akúkoľvek odmenu pridelí.
Aké sú Vaše skúsenosti s uvedenými povinnosťami a kontrolami? Využili ste už v praxi zmluvu o výkone funkcie konateľa?
AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI
Peter Furmaník
Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Firemný ekonóm, účtovník, autor a bloger so záľúbou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov.
Zdroj: ludskourecou.sk