Za posledný rok sme boli svedkami dvoch paník na finančnom trhu. Prvá bola z augusta minulého roka, druhá zo začiatku tohto roka. Každá priniesla pokles globálnych akcií o viac ako 10%, u niektorých indexov dokonca 20%.

Finančný trh sa nám takýmto spôsobom pripomenul, že na paniku by sme nemali zabúdať. Pretože kedykoľvek môže prísť ďalšia – ešte oveľa väčšia ako tá z roku 2008, kedy svet stál na okraji priepasti. Tento krát nepríde z USA ale z Číny.

Bola to práve Čína, ktorá stála za oboma panikami. Samozrejme, že finančné trhy sú príliš nafúknuté lacnými peniazmi a kedykoľvek im hrozí väčšia korekcia.

Ale s tým, ako sú centrálne banky stále aktívne v dodávaní likvidity, pravdepodobnosť paniky je nízka. Spôsobiť ju mohla až udalosť so zásadným dopadom na finančný trh – devalvácia čínskeho juanu.

Skutočne, obe predchádzajúce paniky neboli spustené ničím iným ako znehodnotením čínskeho juanu, a to o obyčajných 5%. Stačila 5% devalvácia juanu a finančné trhy začali kolabovať. Čo by spôsobila devalvácia o 20%? Svet by zastal!

A práve znehodnotenie juanu o 20% je to, čo mnohí ekonómovia navrhujú. Čína si za posledné tri dekády nakopila obrovské množstvo problémov, pod ktorými sa jej ekonomika začína prehýbať.

Za všetko stačí menovať celkový rast dlhu a najmä jeho zložka zlých úverov. Čína potrebuje opraviť svoj bankový sektor a mnohí ekonómovia navrhujú devalváciu ako najlepší spôsob.

To by však svet neprežil – aspoň to si myslí Hugh Hendry. Sú totižto ľudia, ktorí veľa hovoria, no väčšina z toho sú iba prázdne slová. A potom sú ľudia, ktorí svoje tvrdenia podkladajú stávkami so svojimi peniazmi. Práve o tom sú hedžoví manažéri – a Hendry je jedným z najvýznamnejších.

Tento týždeň svet ohromilo jeho tvrdenie:

“Pokiaľ sa zobudíme a Čína devalvuje o 20% svet skončil. Svet skončil. Euro sa rozpadne. Všetko narazí na stenu. Všetko prestane existovať“.

Na to, že podobné výroky môže vyriecť „Doktor Skaza“, sme si zvykli, no Hugh Hendry je typom vysoko racionálneho a eurdovaného finančníka. Jeho slová znamenajú jedno – za domnelou stabilitou svetovej ekonomiky a finančných trhov sa skrýva extrémna krehkosť, postavená na pár premenných.

Možno aj to je dôvod, prečo sa Fed rozhodol, že úrokové sadzby už nechce zvyšovať tak prudko ako ešte pred pár mesiacmi avizoval. Je to práve dolár, ktorý by bol hlavným aktérom celého procesu.

Devalvácia juanu by znamenala okamžitý nedostatok dolárov, ktorý by sotva dokázal pokryť aj samotný Fed. Svet potrebuje najmenej zo všetkého silný dolár.

A tak tu máme novú paradigmu – centrálne banky začali chápať, že ich neustále devalvácie nevedú k ničomu inému ako ožobračovaniu svojho suseda. Svet ako celok tým stráca. Pochopili, že musia spolu začať kooperovať.

A na záver si pripomeňme slová Hendryho z roku 2010, ktoré svoju aktualitu ešte dlho nestratia:

„Odstráňte z tohto systému nahnitosť. Vytvorme recesiu. Bude to ťažké, ľudia prídu o prácu. Avšak o prácu prídu aj tak. Môžeme to rozložiť na 20 rokov, alebo sa toho zbaviť za tri roky…“