Štart posledného kvartálu tohto roka bol konečne po sklamaniach z predchádzajúcich dvoch štvrťrokov očakávanou zmenou. Globálne akcie vzrástli v lokálnych menách o 7,6 percenta. Rétorika a činy centrálnych bánk v Európe a v Číne smerujúce k uvoľnenej monetárnej politike pomohli cenám dlhopisov rásť. Naše vyvážené ETF portfólio vďaka tomu skončilo uplynulý mesiac s najvyšším ziskom v histórii.
Vidieť pohár viac prázdny ako plný
Počas uplynulých rokov bolo vnímanie globálnej ekonomiky väčšinou negatívne. Dobré správy boli väčšinou potlačené alebo ignorované, kým zlé správ zaberajú v spravodajstve médií čelné miesta. Je to pravdepodobne sčasti dané zásadou informovať skôr o negatívnych ako o pozitívnych udalostiach, no často je to výsledkom nepresných analýz globálnej ekonomiky.
Jedným z príkladov bol napríklad výhľad na svetovú ekonomiku, ktorý v októbri vydal Medzinárodný menovaný fond. V tomto materiáli MMF znížil svoj odhad rastu globálnej ekonomiky na tento a budúci rok o 0,2 percenta. Nová hodnota teda dosiahla 3,1 respektíve 3,6 percenta. Tento fakt bol však naprieč svetom interpretovaný ako dôkaz krízy rastu svetovej ekonomiky.
Pri detailnom pohľade to však vyzerá už o poznanie inak. Obidve vyššie zmienené čísla sú totiž nad dlhodobým priemerom za ostatných 20 rokov. Len ťažko ich teda možno brať ako potvrdenie krízy svetového rastu.
Navyše prognóza rastu pre USA bola pre tento rok zvýšená o 0,1 percenta, kým projekcie pre eurozónu a Čínu zostali nezmenené. Čo bolo revidované, boli prognózy pre celý rad ekonomík rozvíjajúcich sa krajín, napríklad Brazílie a Ruska.
To, že rozvíjajúce sa trhy sú v problémoch je len sotva novinkou. Je to totiž témou finančných trhov už od roku 2011. Tento rok je tak už piatym po sebe nasledujúcim kalendárnym rokom, kedy akcie na týchto trhoch klesajú. Dnes to už vie pomaly aj taxikár, bez urážky.
Negatívny trend je dôsledkom najmä padajúcich ziskov v týchto krajinách. Kým sa to nezmení, je predčasné venovať akciám na týchto trhoch dlhodobo zvýšenú pozornosť.
Padajúce ceny energií nie sú stratou pre všetkých
Prudký pád cien komodít od roku 2011 je tak príčinou ako i následkom príbehu, ktorému musia rozvíjajúce sa trhy čeliť. Nižšie ceny komodít sú často vysvetľované, ako dôsledok nízkeho ekonomického rastu.
No nie je to správna interpretácia. Pokles cien je totiž výsledkom najmä masívnych investícií do ponukovej strany trhu s energiami. Nadponuka preniesla silu pri určovaní ceny v prospech spotrebiteľov. Platí to pri rope, plyne, alebo i železnej rude.
Dopyt po rope nebol nikdy vyšší ako je dnes, no aj napriek tomu ho ponuka prekonáva. Výsledkom je nízka cena. Je pravdepodobné, že racionálni producenti v budúcnosti prispôsobia svoju ponuku dopytu. No kým k tomu nedôjde, voľná kapacita bude ďalej tlačiť ceny komodít nadol.
Producenti komodít, či už nimi chápeme krajiny, alebo spoločnosti, to vnímajú negatívne, no z pohľadu globálnej ekonomiky môžeme hovoriť o pozitívnom jave. Ťažia z toho najmä rozvinuté krajiny, či už cez rast veľkosti spotrebiteľského koša, alebo cez nižšie výrobné náklady producentov v týchto krajinách.
Tento fakt je v zhode s digitalizáciou výroby v západnom svete, ktorá ťahá produkciu po predchádzajúcej dekáde outsourcingu späť z „východu na západ“.
Čína tvorí tretinu globálneho rastu
V príbehu o znižovaní globálneho rastu sa Číne často venuje osobitná pozornosť. Skutočnosť, že sa čínsky rast spomaľuje, je nesporná, no treba venovať pozornosť i tomu, ako rýchlo táto krajina stále rastie.
V prípade, že sa Medzinárodný menový fond nemýli, predpokladané tempo čínskeho rastu v tomto roku bude 6,5 percenta. Čína bude mať preto asi tretinový podiel na tempe globálneho rastu (porovnávané v parite kúpnej sily).
Dôležitou otázkou je, prečo Čína rastie pomalšie ako predtým. Priemyselná výroba sa spomaľuje, ale na druhej strane súkromné výdavky si vedú dobre. Skôr ako o poklese by preto bolo vhodnejšie hovoriť o posune od výroby a exportu smerom k domácemu dopytu.
Tento trend súhlasí so snahou čínskych úradov znížiť znečistenie, korupciu a nadmerný rast úverov.
Ak sa rozhodnete prijať negatívnu verziu čínskeho príbehu, musíte uznať, že na obzore je úverový kolaps. Je podľa mňa len veľmi ťažké predstaviť si, že čínsky dlh je financovaný z domácej spotreby a že Čína nemá tradičné (demokratické) trhové hospodárstvo.
Dlhé ekonomické vlny sa zosilňujú
Už som v minulosti písal o dlhodobých ekonomických vlnách. Dôležité je ale pochopiť, aký je ich vplyv na rastové trendy. Tri zo štyroch klasických hospodárskych cyklov (investície, bývanie a technológie) sú teraz na vzostupe a môžeme očakávať, že pozitívne prispejú k hospodárskemu rastu v najbližších rokoch.
Iba krátkodobý hospodársky cyklus, ktorý sa prelína všetkými štyrmi fázami v troj- až štvorročnom období, je v úpadku. To, že sa vyskytuje súčasne v rovnakej dobe, keď domáci dopyt USA aj v Európe rastie, je väčšinou výsledkom spomalenia na rozvíjajúcich sa trhoch. Je to ale aj dôsledkom štrukturálneho posunu v globálnej ekonomike smerom k službám a k digitálnej produkcii.
Som presvedčený o tom, že ekonomické vyhliadky finančných trhov ako celku sa prezentujú v príliš negatívnom svetle. A čo viac, čísla priemyselných ukazovateľov môžu spôsobiť revíziu rastových odhadov ďalej nahor.
Centrálne banky sa mýlia
Jeden z dôvodov negatívnych interpretácií globálneho rastu je súčasné chápanie makroekonomiky zo strany centrálnych bank. Tvrdím, že viacero centrálnych bánk chybne interpretuje vyhliadky ekonomického rastu, keď podceňujú pozitívne účinky spomaľovania inflácie hnanej ponukovou stranou ekonomiky.
To bolo obzvlášť zrejmé po poslednom stretnutí Európskej centrálnej banky, kde prezident ECB, Mario Draghi, spočiatku vychvaľoval priaznivé ekonomické dôsledky klesajúcej ceny ropy, aby potom na záver dodal, že s tým súvisiaci pokles inflácie je dôvodom pre ďalšie uvoľňovanie menovej politiky.
Investičné závery
Zastávam optimistický pohľad na globálnu ekonomiku v najbližších rokoch, a to najmä pre rozvinuté ekonomiky. Pozitívnej interpretácii však v súčasnosti bránia zhoršujúce sa krátkodobé priemyselné ukazovatele.
Pre akciové trhy to pravdepodobne znamená, že kým dokážeme eliminovať z ostatnej korekcie rizikovú prirážku, je zatiaľ predčasné očakávať obnovenia býčieho trhu.
Ďalšie uvoľňovanie menovej politiky v eurozóne v kombinácii s prvým zvýšením úrokových sadzieb v USA bude devízový trh s najväčšou pravdepodobnosťou smerovať k silnejšiemu doláru.
- autor článku: Teis Knuthsen, investičný riaditeľ Saxo Private Bank
- zdroj: Saxo Bank