Počas tretieho štvrťroku, a aj v ďalšom období, bude v ekonomike a na trhoch silno prítomná neistota. To však nemusí byť vždy len niečo negatívne.
Ak neistota vyvolá reformy a zlepšenie, všetky rizikové udalosti by sme mohli v skutočnosti vnímať ako poslov pozitívnych zmien.
Hlasovanie o Brexite nás donúti riešiť problémy, ktoré by, podľa môjho názoru, rovnako raz vyplávali na povrch.
Je to niečo podobné, ako keď sa na letisku zaradíte do radu na bezpečnostnú kontrolu. Sú tu dva rady: “zrýchlený” a “štandardný”. Rad v zrýchlenom pruhu vás dovedie k odletovej bráne rýchlejšie, ale nakoniec aj tak budeme všetci nastupovať do rovnakého lietadla a priletíme v rovnakom čase.
To je globálna ekonomika
Hlavnou prioritou súčasnej makroekonomiky je naďalej len vytvárať dostatočné množstvo prebytočnej likvidity, ktorá má vyriešit súčasný dlh.
Odhaduje sa, že až 75 percent všetkého kvantitatívneho uvoľňovania sa využíva na udržanie a splácanie obrovského dlhu, ktorý sa nahromadil od začiatku finančnej krízy.
Dlh vzrástol od roku 2007 o 60 biliónov dolárov a zostáva najväčšou brzdou schopnosti generovať rast a produktivitu.
Brexit ma preto príliš netrápi. Predchádzajúce krízy ma naučili, že takéto udalosti často vedú k ozajstným zmenám a niekedy tiež ku skutočným reformám. Po európskej kríze mechanizmu výmenného kurzu v roku 1992 došlo vo Veľkej Británii k výraznému rastu ekonomiky a zamestnanosti.
Medzi ekonomické problémy Spojeného kráľovstva však dnes patrí jeho “dvojitý deficit” (deficit bežného účtu a deficit verejných financií). Naposledy sme tu prebytok bežného účtu videli v roku 1982.
Pravdou je, že Veľká Británia potrebovala zmenu, či už s Brexitom alebo bez neho. Podobne ako ju potrebujú EÚ, USA, Čína a väčšina rozvíjajúcich sa trhov. Hospodársky cyklus poháňaný dlhom dospel k svojmu vrcholu a nová spoločenská zmluva sa pretvára prostredníctvom silnej nedôvery voličov voči elitárskemu politickému systému.
Hlavnou udalosťou svetovej ekonomiky a politiky, hneď po tom, čo sa vyjasní a stabilizuje politický zmätok vyvolaný referendom o Brexite, sa stanú voľby v Spojených štátoch.
Donald Trump si podľa môjho názoru povedie oveľa lepšie, než teraz ukazujú výskumy verejnej mienky. Nie vďaka svojej politike, ale vďaka tomu, že reprezentuje názor „proti establishmentu“.
Stavím sa, že ktokoľvek – a myslím tým doslova ktokoľvek – kto je proti establishmentu, bude voliteľný. Kdekoľvek budú nejaké voľby, lebo voliči už majú plné zuby falošných sľubov o ekonomickom raste a ružovej budúcnosti.
Ekonomická politika podporujúca kupovanie času zlyhala a teraz nám nezostáva iné, než riešiť realitu, ktorá sa nikomu nepáči alebo ju dokonca ani nechápe. A najmenej ju asi chápu politici a predstavitelia centrálnych bánk, ktorí sa ďalej držia svojich praktík, ako by bol ich učiteľom Komický Ali – bývalý iracký minister informácií v roku 2003.
Ako investovať
Obchodovanie na trhoch v 3. štvrťroku bude symbolizovať hľadanie cesty pri zvýšenej volatilite, premýšľanie o tom, aká spoločenská zmluva vytvorí viac politických zmien a prijatie skutočnosti, že svetová ekonomika, vrátane Spojených štátov, znova flirtuje s recesiou.
Pravdepodobnosť, že v Spojených štátoch dôjde k recesii, je minimálne 60 percent. Kľúčové indikátory neziskovej organizácie Conference Board, rovnako ako Index pracovného trhu Fedu, mieria totiž naďalej strmo dole.
K tomu sa pripájajú externé faktory ako odchod Británie z EÚ, situácia v Európe, kde hlavný indikátor (Eurocoin) klesá na nové minimá a Čína, ktorá sa zúfalo snaží zabrániť spomalenia rastu.
Nové správy prídu z Japonska a nebol by som prekvapený, keby sme sa tu po júlových voľbách dočkali dvojpercentnej fiškálnej expanzie spolu s ďalším uvoľňovaním monetárnej politiky. Pochybujem, že by niečo z toho mohlo priniesť nejakú zmenu v japonskom strednodobom a dlhodobom raste, ale mohlo by to vytvoriť aspoň novú “nádej”.
Medzi hlavné témy bude patriť Brexit, voľby v Spojených štátoch, fiškálna expanzia v Japonsku, postoj EÚ k odchodu Británie, ale aj pokračujúca prisťahovalecká kríza a tiež postoj FEDu, ktorý bude v blízkej dobe úrokové sadzby skôr znižovať ako zvyšovať.
Neistota zvýši pravdepodobnosť makroekonomických intervencií. Je tu reálna potreba robiť reformy a urobiť zmenu v “rýchlom jazdnom pruhu”, o ktorej hovorím opakovane počas uplynulých piatich rokov.
Dobrou správou je, že počas nasledujúcich šiestich až 12 mesiacov dôjde k realizácií týchto zmien. Zlou správou je, že sa to nezaobíde bez väčšieho kolísania a neistoty.
Až to všetko bude za nami, budeme vedieť, že Brexit bol katalyzátorom zmeny k lepšiemu. Možno nastúpime do rovnakého lietadla a priletíme do cieľa v rovnakom čase, ale rýchly jazdný pruh vám dáva viac možností čítať, pripraviť sa a reagovať.
AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI ?
- Autor článku: Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank
- Zdroj: Saxo Bank