O letnom sídle novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa sa v našich končinách vie veľmi málo. Mar-a-Lago je najmä v povedomí Američanov, a aj to skôr starších ročníkov. Obrovské koloniálne sídlo s bohatou históriou je ikonou Palm Beach na Floride už dekády. Hoci mnohí majú pocit, že ide o komplex nedostupný úzkej skupine ľudí okolo teraz už prezidenta, mýlia sa. Členom v jeho privátnom klube môže byť takmer ktokoľvek. Samozrejme, ak má na to dostatočnú hotovosť.
Oblasť Palm Beach na Floride je nielen opradená tradíciami, bohatým spoločenským životom a prestížou, ale aj zaplnená stovkami luxusných rezidencií. O pozadí či vlastníctve mnohých z nich sa len špekuluje. Na druhej strane existujú také, o ktorých sa vie takmer všetko.
PREZIDENTSKÉ SÍDLO
Donald Trump sa vlastníkom azda najznámejšej z nich – Mar-a-Lago – stal už pred niekoľkých dekádami a dával ňou najavo svoju prestíž a spoločenský status skrz celou Amerikou. Byť domácim v tejto rezidencii znamenalo azda viac ako vlastniť hotel Plaza v New Yorku.
Niekdajšie sídlo dedičky biznisu s cereáliami Marjorie Merriweather Post prevzal v osemdesiatych rokoch minulého storočia, pričom išlo už takmer o historickú budovu. Postavili ju už v roku 1927 a išlo doslova o zhmotnenú víziu Marjorie, ktorá v nej videla oddychové sídlo pre amerických prezidentov v zime.
Prinajmenšom táto časť jej sna sa splnila len spolovice, keďže prezidenti pozvania do tohto sídla odmietali. A hoci na istý čas patrilo sídlo národu a ostávalo neobývané, opätovne v roku 1980 prešlo po úmrtí Marjorie do vlastníctva jej rodiny.
O päť rokov prejavil o rezidenciu záujem vplyvný newyorský developer Donald Trump a aj ju za osem miliónov dolárov odkúpil. O niekoľko rokov neskôr už ako 45. americký prezident svojou občasnou prítomnosťou v sídle víziu Marjorie Postovej opäť naplnil.
BIZNIS PODĽA TRUMPA
Napriek tomu sa idea, že sídlo má byť otvorené komukoľvek, Trumpovi pozdávala. Ako skúsený biznismen v ňom však videl viac biznis projekt, ako službu ľuďom. Predsa len so 126 izbami je Mar-a-Lago viac hotelom, než domovom. A tak sa aj stalo, až na to, že za hotel sa platí menej ako za členstvo v klube.
Obchodný model Trumpa v Palm Beach bol jednoduchý, jeho rodina si ponechala separátnu časť sídla, ktorú zvykne obývať a zvyšné možnosti rekreácie sú členom úzkeho klubu k dispozícii za stotisíc dolárov. Členské sa od januára, vymenovaním majiteľa domu za prezidenta, zvýšilo na dvestotisíc dolárov.
Za menší poplatok si možno prenajať aj určité miestnosti napríklad na svadbu či promo svojich letných produktov. A podľa niektorých tamojších členov je to údajne správna vec, ktorú Trump so svojím sídlom urobil. „Otvoril ostrov svetu.“
RUCH OKOLO „LAGA“
Hoci sa v sedemdesiatych rokoch sídlo, ktoré na čas pripadlo národu, nijako nevyužívalo, dnes je top lokalitou Palm Beach. Trump chcel dať svojou menovkou miestu a rezidencii istú prestíž, tak ako mal vo zvyku pri väčšine jeho stavieb.
Sám o svojom mene hovorí ako o pridanej hodnote a aspoň v prípade Mar-a-Lago sa to potvrdilo, napriek tomu, že jeho prítomnosť v Palm Beach najmä domácim nevoňala.
Záujem o pobyt v rezidencii však začal stúpať počas celých deväťdesiatych rokov. Najmä preto, lebo Trump začal praktizovať politiku otvorených dverí v komunite, ktorá radšej zostávala uzavretá.
A práve touto rétorikou uviedol Mar-a-Lago do povedomia sveta. Prelomil tak dlhoročné a staromódne návyky, ktorých sa držali mnohé kluby v Palm Beach. Všetko je to, inými slovami, otázka ceny a kto ju dokáže zaplatiť, môže považovať aj Palm Beach za svoju rezidenciu.
Donald Trump sa už ako prezident objavil v sídle po štvrtýkrát. Tak ako aj niektorí z jeho členov vlády a sám pred niekoľkými týždňami hostil tiež japonského premiéra Šinza Abeho práve v Mar-a-Lago. Opätovne dal rozšíriť aj tamojší heliport, čo nasvedčuje, že ako prezident plánuje lokalitu navštevovať pomerne často.
- zdroj: JET.sk
- autor: Ivan Gajdár
- zdroj fotiek: maralagoclub.com