Typológia osobnosti
Publikácií, ktoré radia, ako si vybrať profesijnú dráhu, nie je málo a je si z čoho vyberať. Som zdržanlivá pri tom, aby som niektorú odporúčala, lebo mnohé neberú do úvahy osobnostné rozdiely.
Rôznych ľudí uspokojujú rôzne zamestnania a každý má iné predpoklady v nich uspieť. Je však na trhu kniha, ktorá vychádza z „nástroja“, ktorý je desaťročiami praxe overený, aj početnými výskumami vedecky podložený, aby výborne poslúžil pri tom, ako sa vyznať v samých sebe, nestratiť sa a „samonavigovať“ sa v najrôznejších životných situáciách.
Mám na mysli Jungovskú osobnostnú typológiu, ktorá nám dáva čosi ako kompas, s ktorého pomocou sa môžeme orientovať v bludisku ľudskej rozmanitosti.
V tejto typológii vám vyjde osobnostný profil v podobe štyroch písmen označujúcich polarity psychických funkcií (viac o tom v závere článku). Okolo nich sa štruktúruje a kryštalizuje naša osobnosť, formujú sa naše obvyklé postoje a prístupy.
Každý z nás má svoje obľúbené a vyhľadávané preferencie, ktoré sú zdrojom pohľadu na svet, sily, motivácie, uspokojenia, spôsobu komunikácie, riešenia úloh, organizovania života aj štýlu, akým dokážeme viesť ľudí, alebo chceme byť vedení.
Súčasne však prevládajúce používanie jedného určitého mentálneho nástroja znamená nevyužívanie alebo menej inteligentné používanie ostatných, čo sa odzrkadlí v našich slabších stránkach.
Žiadna kniha za vás nemôže a nedokáže nájsť to ideálne zamestnanie, ani ho pre vás vyčerpávajúcim spôsobom popísať. Avšak, keď spoznáte spôsob, akým funguje vaša osobnosť, môžete urobiť vedomejšie a slobodnejšie rozhodnutia týkajúce sa vlastného profesijného smerovania.
- Na to vám skvelo poslúži kniha Michala Čakrta Typológia osobnosti – volba povolání, kariéra a profesní úspěch.
Je to autorova tretia kniha o osobnostnej typológii a naslovovzatý odborník ju napísal s úmyslom uľahčiť ľuďom rozhodovanie pri voľbe povolania, pričom nezáleží na tom, či ide o úplne prvé zamestnanie, alebo o jeho zmenu.
M. Čakrt nezaradil do knižky žiadny hodnotiaci dotazník alebo iný nástroj, ktorým by ste si mohli overiť svoj typ. Je to preto, že súčasný trend smeruje k tomu, aby používanie testov, a najmä ich interpretácia boli zverené do rúk erudovaným odborníkom. Kniha však poskytuje vyčerpávajúce a faktografické popisy charakteristík, ktorými je typologická sústava definovaná.
Počas čítania získate ucelený a komplexný obraz toho, aké sú vaše osobnostné preferencie. Pre každú z preferencií je uvedených niekoľko popisov, vďaka ktorým s postačujúcou presnosťou určíte, ku ktorej sa prikláňate.
S niektorými sa zrejme stotožníte viac, s inými menej a s niektorými prípadne vôbec. Môže sa stať, že vám niekedy bude blízkych niekoľko príznakov z jednej preferencie a niekoľko z druhej. To je úplne normálne – nikto nie je stopercentný extrovert alebo introvert.
Ide o preferencie, o to, k čomu sa prikláňate väčšmi alebo častejšie, hoci niekedy to môže byť 50,1 % oproti 49,9 %.
Kniha sa číta výborne, nie je podmienená odborným vzdelaním. Autor stvoril text s ambíciou, aby čitateľ porozumel lepšie sebe samému – to je po dočítaní knihy prirodzený efekt. Rovno v úvode však varuje pred tendenciou samých seba hodnotiť.
Z praxe to môžem potvrdiť – hrozí veľa úskalí, keď sa ľudia sami hodnotia. Kniha poukazuje na niektoré také „nebezpečenstvá. To, s ktorým sa ja v praxi najčastejšie stretávam je, keď ľudia stotožňujú prácu, ktorú vedia robiť, s tou, pre ktorú sú typologicky disponovaní.
Zvykneme totiž skĺznuť k tomu, čo ľahko zvládame, skôr než by sme sa zahľadeli do svojho vnútra a zhodnotili, čo nám na tom vyhovuje, a zamysleli sa nad tým, čo, naopak, nie je „naša“ šálka čaju“. Stáva sa to najčastejšie vtedy, keď niekto robí veľmi dlho tú istú prácu a už si ani nedokáže predstaviť robiť nič iné.
Zvláda ju tak rutinne, že je ťažké určiť, kde končí získaná zručnosť a začína osobná preferencia, kde končí práca a začína človek. Pretože najjednoduchšia býva cesta najmenšieho odporu.
Priznajme si, je ľahké vrátiť sa do pohodlnej zabehanosti než premýšľať o naozajstnej zmene. Zmena je však možná vždy – bez ohľadu na odbor či vek.
Z môjho pohľadu a osobnej skúsenosti sme povinní voči sebe samým, aby sme si dali tú námahu a našli si také zamestnanie, v ktorom budeme nielen schopní uplatniť, čo je v nás najlepšie, ale si tiež vytvoríme priestor na cestu vpred, k ďalšiemu rozvoju.
Na druhej strane sa môže stať, že zamestnanie, ktoré práve vykonávate, je skutočne pre vás typologicky tým pravým a za každú cenu meniť ho by neprinieslo nič dobrého.
Oslovilo ma, ako M. Čakrt v závere svojej skvelej, užitočnej a nápomocnej knihy prízvukuje:
„Niektoré preferencie, zručnosti alebo hodnoty nemusia byť vo vašom okolí alebo v celej spoločnosti také obľúbené, alebo môžu mať v niektorom prostredí nižší status ako iné, ale vám napriek tomu môžu vyhovovať a preukazovať dobré “služby”. Prevládajúca mienka býva často založená na tom, čo vyhovuje väčšine, ale to neznamená, že opak je menej hodnotný. “Ťažkí” introverti budú v našej spoločnosti vždy v menšine, rovnako ako napríklad intuitívci, ale to nie je dôvod na to, aby nemohli nájsť šťastie, spokojnosť i vážnosť, ak si presadia svoje a poslúchnu “hlas” svojich preferencií. Kariéra v neziskovej organizácii pomáhajúcej chudobným ľuďom nemusí prinášať také špičkové platové ohodnotenie ako prostredie globálnych korporácií, ale môže pre mnohých znamenať uspokojenie a vnútorný mier, o ktorom sa ľuďom ‘veľkého sveta’ ani nezdá.“
Absolútne súhlasím.
Mnohý mojim klientom prinieslo typologické spoznanie samých seba nečakaný prospech a dokázali sa napríklad vymaniť spod tlaku tradičných rodinných profesií. Uvedomili si, že nikdy nie je neskoro robiť niečo úplne iné, než si pre nich vysnívali rodičia.
Každý, kto sa prvýkrát stretne s touto osobnostnou typológiou, býva príjemne prekvapený, koľko toho o nich táto metóda “vie”. Michal Čakrt má na to odpoveď:
„Pôvab jungovskej typológie tkvie v tom, že odpoveď na to, aký ste typ, máte len vy sami. Všetko ostatné a všetci ostatní vám v tom môžu byť len nápomocní – konečný verdikt je ale iba na vás. A na vás je, aby ste si z toho všetkého, čo ste sa dozvedeli, vybrali to, čo sa hodí na vás osobne a čo tiež funguje vo váš prospech.“
Pre každého je ideálne zamestnanie iné a ciest k spokojnosti je mnoho. Z toho, čo sa o typológii v tejto knihe dozviete, si dokážete urobiť predstavu o tom, ako sa rôzne povolania zhodujú alebo nezhodujú s vašimi osobnostnými preferenciami, ktoré nevyjadrujú vedomú voľbu. Ide o vrodený sklon pristupovať k rôznym situáciám určitými spôsobmi.
Medzi preferenciami a správaním neexistuje priama väzba. Preferencie nespôsobujú správanie. Správanie je vyjadrením vykreslenia vnútorných typových preferencií. Aj preto sa vám oplatí prečítať si túto inšpiratívnu knihu.
UKÁŽKY Z KNIHY
Osem písmen abecedy medzinárodného typologického esperanta
Prvá dimenzia odlišuje dve orientácie našej primárnej pozornosti: buď ju venujeme vonkajšiemu svetu, alebo skôr svojmu vnútornému prostrediu, a podľa toho sa delíme buď na ľudí s extrovertnou preferenciou – E, alebo na ľudí s preferenciou introvertnou – I.
Tieto dve orientácie vymedzujú súčasne aj spôsob, akým obnovujeme svoju psychickú energiu — či v spojení s ostatnými, alebo radšej sami.
Druhým rozmerom je dvojica zmysly kontra intuícia (S a N, podľa anglického označenia Sensing a Intuition), čiže preferencie toho, akým spôsobom berieme veci na vedomie, teda spôsob získavania informácií.
Ďalšiu dvojicu tvorí myslenie — cítenie (T a F, Thinking a Feeling) a vystihuje štýl, ktorým získané informácie organizujeme a vyhodnocujeme. Posledná dimenzia je usudzovanie kontra vnímanie (J a P, Judging a Perceiving) a vystihuje náš preferovaný spôsob, ktorým si chceme usporiadať život a svoj vonkajší svet.
Jung sám preferencie nijako zvlášť precízne nedefinoval, popisuje ich ako sklon ľudí dávať prednosť tomu či onomu spôsobu konania, tak ako praváci dávajú prednosť pravej ruke, ktorou vykonávajú viac činností a zložitejšie úkony, pričom ľaváci zase naopak.
Ako spoznáte, že máte prácu, ktorá je pre vás tá pravá?
Ideálne zamestnanie je také, pri ktorom:
• sa tešíte do práce,
• cítite sa väčšinu času plní energie a chuti do práce,
• máte pocit, že to, čo robíte je cenené a uznávané,
• cítite hrdosť, keď ostatným o svojej práci rozprávate,
• vážite si svojich spolupracovníkov a ste radi v ich prítomnosti,
• vidíte optimisticky svoju profesionálnu budúcnosť.
S čím väčším počtom položiek tohto zoznamu súhlasíte, tým vyššia je vaša spokojnosť, a tým viac sa vaše zamestnanie blíži ideálu.
Kľúč k profesionálnemu úspechu a k tomu, či budeme so svojím zamestnaním spokojní tkvie v tom, nakoľko sa nám podarí robiť to, čo nás baví.
K tomu vedú dve cesty:
buď si takú prácu nájdeme, alebo dokážeme, aby nás bavilo to, čo práve robíme. Ak nás má práca (ako aj všetko ostatné v živote) naozaj tešiť, je bezpochyby dobré vedieť, prečo nás niečo teší.
A pretože takýto pocit väčšinou vyplýva zo zhody medzi tým, kým sme a čo robíme, je prvým krokom na ceste k uspokojeniu a úspechu cesta sebapoznania.
Mnoho ľudí zápasí s tým, že tušia čo by sami chceli robiť, a tým, čo si myslia, že by mali robiť, k čomu ich tlačí okolie.
Takýmto tlakom, najskôr zo strany rodičov, školy, priateľov, neskôr rodiny a ďalších blízkych ľudí, sa čelí oveľa ľahšie, ak máme v prvom rade sami jasno vo svojich preferenciách, a rozumieme tomu, kam nás ťahajú a prečo.
Janette Šimková
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať. Navštívte môj blog www.lifekoucing.sk