Matúšovci sú tak trochu netradičná rodina. Mali všetko, čo by sa od mladej rodiny očakávalo. Pekný veľký dom, dve zdravé deti, hlava rodiny Janči mal dobrú prácu a mama Zuzka zasa trávila všetok čas s dvoma synmi. Bol tam však jeden háčik. Neboli šťastní. O blogu Lifereset a hľadaní rovnováhy nám čo to povedala Zuzka.
Aký príbeh sa skrýva za založením blogu Lifereset?
Zdanlivo život, ktorý je uhladený, úspešný. Nám ale nepostačoval, nedával nám to, čo by sme potrebovali. Prirodzene sme boli dotlačení k tomu, že sme sa správali, tak ako spoločnosť očakáva a nám to nesedí.
My s mužom sme také atypické osobnosti a potrebujeme aj atypický a iný prístup k životu. Presne to napasovanie do nejakých predstáv, statusov a rolí, ktoré sú zovšeobecnené a umelo vytvorené, nám nesedelo. Chceli sme to zmeniť.
Odzrkadlilo sa to aj na našej rodinnej a partnerskej pohode. Preto sme začali robiť kroky, aby sme to zmenili. Po mnohých pokusoch mi napadlo riešenie vycestovať a aspoň na chvíľu sa od toho života odstrihnúť, aby sme zistili, čo vlastne chceme a potrebujeme. Po náročnom vývoji a ceste sme rozhodli pre Nový Zéland.
Bol to nereálny cieľ na opačnej strane planéty. Nemali sme dostatok peňazí na letenky pre celú rodinu. Vtedy ma povzdbudila moja kamarátka, ktorá mi povedala, aby som sa nevzdávala a hľadala spôsob. Napadlo mi vytvoriť blog, ktorý bude priestorom pre nejakú cestovnú agentúru, ktorej by sme ponúkli reklamný priestor a takto letenky vybartrovali.
Ako ste nakoniec našli sponzorov?
Dodnes sa tomu divím. Boli sme absolútne neznámi ľudia a náš blog bol zo začiatku úplne nedokonalý. No mala som obrovskú motiváciu, zachrániť si rodinu. Asi hlavne vďaka tomu sa mi podarilo aj nemožné. Presvedčili sme cestovnú agentúru Student Agency, aby nám výmenou za články a pravidelnú rozhlasovú reláciu na Jemných melódiách, dodali letenky. Nebolo to, ale hneď.
Predchádzali tomu 2 mesiace písania rôznych mailov s oslovením partnerov projektu, a to priamo už s prezentáciou kampane šitou na mieru pre konkrétnu spoločnosť. Obsahovala heslo, cieľovú skupinu, dejovú líniu, témy príspevkov a hlavne akú protihodnotu im vieme poskytnúť.
Čiže bolo to veľmi konkrétne a podľa odpovedí oslovených aj originálne. Napríklad aj keď mi prichádzali negatívne odpovede, vždy mali nejaké povzbudenie ako nám držia palce alebo pochvalu, že takto spracovanú požiadavku o sponzoring ešte nedostali.
Čo vám, ako rodine, blogovanie prinieslo?
Sú na to dva pohľady. Jeden pohľad je ten, že nám to prinieslo letenky a možnosť vycestovať na Nový Zéland. Tiež sme počas stavby mobilného domu dokázali za mediálny priestor vybartrovať malú časť materiálov na dom. To, že sme dokázali vycestovať do Thajska a Kambodže v spolupráci s cestovnou agentúrou travel.sk. Čiže prinieslo nám to rôzne možnosti, ku ktorým by sme sa inak možno nedostali.
Na druhej strane to čitateľom prinieslo množstvo zaujímavých tém, ktoré hovorili o prežitom. Druhý pohľad je ten, že mi blogovanie veľmi pomohlo vo vlastnom sebarozvoji. Pretože veci a myšlienky pokiaľ sú iba vo vzduchu, zostávajú len v hlave a v tom vzduchu. Nepretvárajú sa ľahko do reality. Keď ich dáme na papier, teda do blogu, pretvárame ich do hmoty, ukotvíme ich a začínajú sa aj skutočne diať.
Stretávate sa aj s negatívnymi reakciami?
Samozrejme. Nie každému sa páči to čo robíme. Plne to rešpektujem a snažím sa empaticky vcítiť do týchto ľudí. Na začiatku ma to trápilo. Teraz viem, že dôležite je byť v neutrálnej polarite a len pozitívne reakcie vytvárajú len pozitívnu polaritu, čo je vyváženie z rovnováhy. Práve tie negatívne to neutralizujú a tak je to v poriadku.
Ak mám byť konkrétna, tak momentálne riešim kritiku pre výhody, ktoré sme vybartrovali. Niektorí ľudia nás odsudzujú, že je to už celé o peniazoch a naopak, mala by som svoj čas blogu venovať z nadšenia. Neuvedomujú si, že sú za tým hodiny, hodiny práce, ktorú nie je vidieť, pretože čitateľ vidí len jeden článok.
No kopec energie a času ma stojí aj marketing, ktorý je dôležitý, aby sa o článkoch dozvedeli, aby našli náš blog. Napríklad fotografie, ktoré sú pre vzhľad blogu a zachytenie emócie v článku veľmi dôležité, mi zaberajú obrovské množstvo času, pretože nie som dobrý fotograf. Znamená to veľa fotografovať, veľa vyberať a veľa upravovať.
Nedá sa to robiť len z nadšenia, lebo tým trpí moja rodina, môj súkromný čas. Presne preto sme išli na Zéland, aby to tak nebolo. Keď človek iba dáva a nepríjma, veľmi rýchlo vyhorí. Je to opäť o nerovnováhe. Mne sa to stalo už raz počas blogovania, kedy som sa musela uzavrieť a dlhší čas nepísať a verejne nevystupovať.
Druhá vec je, čo všetko sa blogér rozhodne na svojom blogu promovať. My si partnerov dôkladne vyberáme. Musí to byť spoločnosť, ľudia, ktorí majú rovnaké hodnoty ako my. Musia to byť produkty, ktoré sme sami vyskúšali a stojíme si za nimi. Dostávam ponuky písať produktové články z rôznych spoločností a často ich slušne odmietnem. Napríklad som dostala ponuku stať sa tvárou jedného ženského energetického nápoja.
Odmietla som to, pretože pijeme len čistú vodu z prameňa, po ktorú chodíme na bicykloch do neďalekej hory. Alebo ponuky písať články o šperkoch…Takže nie je to len o tom, využiť každú príležitosť, aby sme dostali, ale vybrať si tak, aby to bolo v súlade s našimi hodnotami a presvedčením.
Prednášate o permakultúre, mobilnom dome a cestovaní s deťmi. Sú tieto prednášky dôsledkom vášho blogovania?
K prednášaniu sme sa dostali tak, že keďže som novinárka, mám nielen dar písma, ale dostala som do vienka aj dar reči. Viem povedať veci veľmi zrozumiteľne, konkrétne, tak aby ten človek mal z toho silnú pamäťovú a emočnú stopu. Prednášky majú úspech a je o ne záujem. Ľudia mi píšu e-maily, že majú o danú tému záujem a my potom zorganizujeme verejné podujatie.
Dva roky po sebe ste vyhrali cenu Bloger roka, čo robí váš blog úspešným?
Keď som zakladala blog, bola som inšpirovaná mojou kamarátkou z Poľska, ktorá má blog Family without borders. Na jej stránke som našla, že bola blogerka roka. Vravím si, to by som chcela mať aj ja raz.
V tom čase žiadna taká súťaž na Slovensku neexistovala. Prišlo mi to neuveriteľné, keď som o rok neskôr objavila, že taká súťaž na Slovensku vznikla a niekto ma tam nominoval. Aj keď sme to ocenenie získali, neverila som, že sa nevinná myšlienka stala realitou.
A prečo je náš blog úspešný? Neviem to objektívne posúdiť. Predpokladám, že je za tým naša osobná skúsenosť. Veľa blogov píše napríklad v osobnostnom rozvoji skôr teoreticky, kým my sa vyvíjame čitateľovi celé tri roky pred očami.
Druhá vec je, že sa snažím blog písať objektívne a úprimne. Aj veci, ktoré by iní nenapísali, napríklad naše neúspechy. Ešte s tým trochu bojujem, dávať veci do éteru, lebo niektoré sú veľmi intímne.
Napríklad, že sme podcenili prípravu detí na cestu do Thajska a Kambodže a oni nám ochoreli, alebo to, že sme chceli postaviť slamený dom a nevyšlo nám to. Kamaráti nám hovorili, veď stratíte tvár, keď to priznáte, ale zamiesť to pod koberec nebolo tiež riešenie. Takže píšeme aj o našich prešľapoch, neúspechoch a je to obrovská škola pokory.
Ako plánujete obsah pre svoj blog a na sociálne siete?
Aktuálne som si otvorila živnosť a píšem časopis pre stolárov. To znamená, že náš blog je teraz na vedľajšej koľaji. Pred rokom som sa snažila, aj napriek rôznym pracovným ponukám, venovať sa len Liferest-u. Vyskúšala som si to a zistila som, že to na Slovensku nejde a neuživí ma to. Tak sa pre mňa blog dostal na vedľajšiu koľaj a začala som opäť pracovať ako novinárka, moderátorka a lektorka.
Redakčný plán mávam počas plynutia projektov ako bol Mobilný dom, permakultúrna záhrada, alebo aktuálne Thajsko a Kambodža. Mám zoznam článkov, ktoré by som chcela napísať. Či už čo sa týka žánrov, alebo tém.
Na ceste do Thajska sme do portfólia pridali aj videá. Keď nám žiaden projekt nebeží, je článkov menej a sú skôr o bežnom živote. Momentálne je záhradnícka sezóna, takže už mám pripravené články o permakultúre.
Akými spôsobmi podporujete návštevnosť na svojom blogu?
Keď sme začínali, ten marketing bol naozaj veľmi náročný a intenzívny, nikto nás vtedy ešte nepoznal. Pracujem najmä s facebookom, aby sme veľa postovali, aby sme si vybudovali dobrú základňu. Za posledný rok som opraty popustila. Verím, že komu článok príde vhod, si ho aj nájde.
Čo by ste dnes urobili inak?
Na začiatku som si bola vedomá toho, že môj blog bude najprv doslova otrasný. Bola som si vedomá, že potrvá kým sa po dvoch rokoch materskej rozpíšem a zapasujem do žánrov, kým opäť precvičím gramatiku, obzvlášť ja ako novinárka dysgrafička, kým prídem na to, aké je moje publikum. Hovorila som si, že keď budem blog čítať o dva roky, nebudem sa chcieť na to ani pozerať.
Presne tak to aj je. Rátala som teda, že bude mať chyby, ale tiež, že sa bude zlepšovať. Čo by som ale určite urobila inak, dala by som si záležať viac na webstránke. Investovať čas a peniaze do webstránky a myslieť do budúcnosti. My sme na tom popálili. Po pol roku fungovania sme museli celú stránku prerobiť a nanovo nahodiť. Bolo to náročné, lebo sme to koordinovali z Nového Zélandu.
Čo by ste poradili začínajúcim blogerom?
Z môjho pohľadu, ako čitateľa blogov, by som im chcela poradiť, aby do článkov dávali veľa praktických informácii a zaujímavých myšlienok, aby si našli svoje publikum. Tiež, aby sa nebáli písať aj o svojich neúspechoch, lebo sa nimi učia nie len oni, ale aj čitatelia.
Uvažujete nad vlastným blogom? Prečítajte si naše ďalšie rozhovory a články o šikovných slovenských blogeroch. Zostaňte s nami, viac rozhovorov pribudne už čoskoro.
- autor: Barbora Ilić
- zdroj: blog websupport.sk