Rozdelenie pizze na 8, 12, 14 kusov nemá vplyv na veľkosť pizze. Dobrovoľnosť 13. a 14. platu, a ich oslobodenie od odvodov a daní, však niektorým odborníkom dostačuje na zmenu názoru na tento návrh. Mne nie.
Napríklad Renáta Bláhová uvádza niekoľko výhod tohto návrhu. Nechcem teraz o jej argumentoch polemizovať, pretože za dôležitejšiu považujem metaúroveň. Zabudnime na to, že dobrovoľný 13. a 14. plat majú v Rakúsku, diskutujme o tom, aké sú alternatívy zvýšenia čistého príjmu zamestnancov.
V prvom rade treba povedať, že verejná debata by sa mala oprostiť od obmedzenia, že dopady zmeny v odmeňovaní musia byť fiškálne neutrálne. Stačí sa pozrieť na krivku odvodov, ako prudko narástla po roku 2012 (ešte bez vplyvu rastu zamestnanosti).
Netreba zabúdať
Vláda sa zvyšovaním daní vyhla škrtaniu výdavkov, na to netreba zabúdať, a preto vyššie čisté príjmy zamestnancov môžu pochádzať z nižších odvodov celkovo.
Fiškálne sa to dá riešiť na rôznych úrovniach. Zníženie zdravotných odvodov zamestnancov výmenou za zvýšenie zdravotných odvodov štátu za poistencov bez príjmu.
Zreálnením sadzieb za jednotlivé odvody do Sociálnej poisťovne (znížením sadzieb tak, aby jednotlivé fondy netvorili prebytky), a výpadok príjmov SP financovať adekvátnym financovaním výpadku prvého piliera zo štátneho rozpočtu.
- Prečítajte si: Štát míňa viac, ako si myslíme
Ďalším príkladom je zvýšenie NČZD, ktoré SMER a ZMOS zamietli. Zvýšenie NČZD, by na rozdiel od 13. 14. platu, pomohlo všetkým zamestnancom, nielen tým, ktorí pracujú v dostatočne ziskových firmách.
Tieto alternatívy sú dôvodom, prečo 13. a 14. plat nemožno považovať za ideálne riešenie, keďže nie je bez negatív.
Ak sa bavíme o tom, že vláda sa odmieta vzdať raketového rastu príjmov z odvodov, tak potom je “dobrovoľná” alternatíva 13. a 14. platu tým menej zlým riešením, práve vďaka dobrovoľnosti. Iste, pre zamestnávateľov, ktorí dnes odmeny vyplácajú, to bude znamenať úsporu.
Kalkulovanie priemernej mzdy
Ale stále zlým preto, že s tým bude spojená dodatočná byrokracia, ako kalkulovanie priemernej mzdy ako aj obmedzenie pre zamestnávateľa, ktorý bude umelo tlačený do konkrétnej výšky odmeny, a nie takej, ktorú mu umožňuje zisk a mzdová štruktúra (tomuto sa časom zamestnávatelia prispôsobia).
Renáta Blahová ako jednu z výhod uvádza, že „Bude rovnako motivovať štátny aj súkromný sektor“. Ako si máme výsledok tejto motivácie v prípade štátu predstaviť? Vo verejnej správe, kde vďaka kolektívnej zmluve už dnes platí kratší pracovný týždeň a týždeň dovolenky naviac?
Vznikne obrovský tlak, aby štát 13. a 14. plat vyplácal tiež. Lenže keď štát „dobrovoľne“ vypláca 13. plat, tak musí najprv vybrať nedobrovoľne platené dane, aby ich mohol vyplatiť.
Jeden plat bez odvodov a daní predstavuje dodatočných 350 mil. eur vo výdavkoch (neviem, aké odmeny dnes verejná správa vypláca…). Budú sa kvôli tomu zvyšovať iné dane? Alebo zastaví sa kvôli tomu znižovanie sadzby DPPO?
Pri analýze dopadov nesmieme zabudnúť na čaro nechceného. Takto umelo zvýšené odmeny vo verejnej správe nevyhnutne postihnú zamestnávateľov v sektoroch, kde sú nízke mzdy a kde 13. a 14. plat dobrovoľne vyplácaný nebude. Im zdražie nová pracovná sila, oni si vyššie dane alebo deficit na zvyšovanie miezd dovoliť nemôžu. Východ Slovenska sa teší…
Najväčšie riziko
Najväčšie riziko tohto návrhu ale predstavuje minister financií, ktorý vyhlásil, že aj z 13. platu chce odvody do štátnej kasy. To sme už len krok od 13. dôchodku a dodatočných 420 mil. eur na výdavkoch (započítaný vianočný príspevok).
Rámcovo je táto diskusia postavená nešťastne. Politici sa hrajú na bohov, ktorí majú moc zamestnancom “dávať” peniaze. Prezentujú 13. a 14. plat ako dar svojim voličom. Je to pritom hlboký omyl, politici sú tí, ktorí daňovo-odvodovým zaťažením a nekonečnými reguláciami práce bránia výplate vyššej hotovosti.
Poznámka: V tomto texte sú použité niektoré vyjadrenia, ktoré boli publikované v článku. Kto zarobí na 13.plate
- Autor: Radovan Ďurana
- Zdroj: http://iness.sk/sk
- Zdroj titulného obrázku: pexels