Za posledné roky „investičný duch“ Slovákov, aj vďaka rozmachu finančných sprostredkovateľov, výrazne narástol. To sa prejavilo na raste popularity podielových fondov, kde už Slováci majú vyše 8% svojich peňazí.
Napriek tomu však investovanie na vlastnú päsť, tak ako je bežné vo vyspelom svete, je u nás stále opradené akousi negatívnou aurou. Veľká časť nedôvery v investovanie je však založená na mylných predstavách a ničím nepodložených tvrdeniach. V tomto článku sa pokúsim najčastejšie z nich vyvrátiť.
1. Investovanie je príliš rizikové
V prvom rade je potrebné vysvetliť pojem „investovanie“. „Čo? Investovanie? Myslíš forex a binárne opcie?“
Nie. Bohužiaľ, často si zamieňame špekulácie na finančných trhoch s investovaním. Špekulácie sú krátkodobé (neraz sa nákup aj predaj udejú v rámci jedného dňa), vzrušujúce, vysoko rizikové a v drvivej väčšine stratové. Rýchly dôkaz je, že medzi top investormi sveta nie je ani jeden „trader“. Viac sofistikovaný dôkaz je v podobe rôznych štúdií a výskumov, napr. tu, tu a tu.
Investovanie, na druhej strane, je viac ako sporenie – vkladáš peniaze dopredu zvoleným spôsobom a „necháš tak“. Pravidelne a dlhodobo. Investovanie by malo, podľa B. Grahama, „…dávať prísľub bezpečnosti vloženej čiastky a primeraného výnosu.“
Obyčajne si pod rizikom predstavujeme cenové výkyvy našich investícií. Toto je však len časť pravdy. V skutočnosti jediným investičným rizikom je, že nedosiahneme naše investičné ciele a prídeme o peniaze.
A áno, faktom je, že v krátkodobom horizonte sa ceny môžu vyvíjať rôzne. Aj nadol. Trhové ceny fluktuovali, fluktuujú a budú fluktuovať. Ale z dlhodobého hľadiska majú trhy rastovú tendenciu. Aj keď hodnota nášho portfólia nebude stabilne rásť každý jeden deň, v celkovom dôsledku takmer určite narastie.
Rovnako pomôže aj pravidelnosť investovania. Pri pravidelnom vkladaní prostriedkov zastihneme trhy aj keď sú hore, aj keď sú dole. A tým sa naša nákupná cena bude „priemerovať“. Preto čím dlhšie a pravidelnejšie investujeme, tým nižšie investičné riziko znášame.
K riziku ešte jedna poznámka. Pri špekuláciách je možné, že prídeme o všetky svoje peniaze. Pri investovaní je to veľmi, veľmi nepravdepodobné. Na to, aby sme prišli o všetky vložené peniaze, museli by všetky spoločnosti, do ktorých investujeme, skrachovať.
Áno, asi sú ľudia, ktorých ich „šťastie“ priam predurčuje na takýto osud, je ich však pomerne málo. A pre prípad, že by vám chcel vaše peniaze niekto „defraudovať“, existujú schémy na ochranu investora, ktorých súčasťou musí byť povinne každý obchodník s cennými papiermi v EÚ a USA.
Takže, ako hovorí klasik (vlastne viacero investičných klasikov): „Výnosné investovanie je nudné. Ak je investovanie, zábavné, pravdepodobne nie je výnosné.“
2. Je ťažké začať
Podľa zvoleného investičného nástroja sa líši aj náročnosť začiatkov.
Ak chceš investovať do podielových fondov či iných investičných produktov ponúkaných bankami či správcovskými spoločnosťami, pri výbere Ti poradí dobrý finančný agent, ktorý s Tebou spíše aj zmluvu a Ty už len nastavíš trvalý príkaz v banke. Ľahké.
Ak chceš začať investovať na vlastnú päsť, potrebuješ si zvoliť vlastné portfólio (pre začiatok sa môžeš inšpirovať množstvom už existujúcich alebo sa nechať viesť) a založiť účet u brokera.
Je to asi také náročné, ako otvoriť si účet v banke. A následné investovanie je asi rovnako náročné, ako vytvorenie a odoslanie prevodného príkazu cez internet banking. Takže ruku hore, kto vie používať internet banking…
3. Na investovanie potrebuješ veľa peňazí
Veľa peňazí potrebuješ na špekulovanie. Regulačné pravidlá hovoria, že ak chceš robiť denného tradera potrebuješ mať na úvod minimálne 25 000 USD.
Ale ak chceš začať investovať, je potreba peňazí omnoho nižšia. Programy investičného sporenia našich finančných inštitúcií vyžadujú pravidelný vklad od 30 Eur mesačne. To je celkom zvládnuteľné. A nízkonákladoví brokeri (napríklad Degiro či Lynx), ktorí sa s príchodom nových technológií rozmnožili ako huby po daždi, Ti tiež umožňujú investovať sumy už od niekoľkých desiatok Eur.
4. Investovaniu musíš venovať veľa času
Len v prípade, že chceš sám vyberať konkrétne spoločnosti, do ktorých budeš investovať. Ak investuješ prostredníctvom investičných produktov správcovských spoločností alebo bánk, všetok čas, čo stráviš, je ten, ktorý treba na nastavenie trvalého príkazu.
Ak investuješ vo vlastnej réžii a investuješ prostredníctvom tzv. indexových ETF (fondy obchodované na burze, ktoré kopírujú konkrétny trhový index), tak na nastavenie potrebuješ rádovo hodiny až dni a následne Ti to zaberie asi pol hodinu mesačne. To je všetko.
5. Na investovanie musíš mať veľa znalostí
Je pravdou, že je dobré, ak vieš, do čoho investuješ a prečo. Inak hrozí, že Ti predajú niečo, čo pre Teba nie je vhodné. Hovoríme však o základoch – čo sú akcie, dlhopisy, fondy, ETF, čo je to burza a ako funguje, a že pri investovaní treba dbať na investičný horizont, volatilitu a poplatky. Toľko stačí na úvod, zvyšok sa človek „doučí za jazdy“.
6. Investiční profesionáli vedia omnoho viac ako Ty
Možno vedia, ale v dôsledku im je to veľmi málo platné. Totiž drvivá väčšina portfólio manažérov nedokáže konzistentne investovaním zarobiť viac ako „trh“. Inými slovami, ak namiesto aktívne riadeného podielového alebo hedge fondu investuješ do indexového ETF, máš veľkú šancu zarobiť viac ako už spomínaní profesionáli. Štúdia, ktorá to každoročne potvrdzuje je tu a dôkaz, že aj tí, ktorí sú dnes dobrí, väčšinou nezostávajú dobrí dlhšiu dobu, je tu.
Okrem toho možno poznáš slávnu stávku najznámejšieho svetového investora Warrena Buffetta s manažérmi hedge fondov. Stavil sa o milión dolárov, že hedge fondy počas 10 rokov nezarobia viac ako ETF kopírujúce trhový index S&P 500. O tom, ako to dopadlo, píšem v článku Stávka Warrena Buffetta.
7. Viac informácií vedie k lepším investičným rozhodnutiam
Pri investovaní, rovnako ako v ostatnom živote, je pri rozhodovaní potrebné zamerať sa na zopár kľúčových informácií. Príliš veľa informácií Tvoje rozhodovanie skôr paralyzuje.
8. Investovaním sa dá rýchlo zbohatnúť
V prvom rade si treba uvedomiť, že cenné papiere nie sú žiadne výherné tikety v lotérii. Predstavujú vlastníctvo (akcie) alebo dlžobný úpis (dlhopisy) spoločnosti. Spoločnosti, ktorá bežne funguje, vyrába, predáva, zarába. Krátkodobo sa môže stať, že niekto zarobí za rok extrémne veľa (môj najvyšší ročný výnos investície bol 82%), ale dlhodobo je to prakticky nemožné. Aspoň nie bez podstúpenia obrovského rizika. Ale to už sme v rovine špekulácií.
Dlhodobo dokážeš investovaním do akcií zarobiť cca 7-10% ročne (čo predstavuje zdvojnásobenie vloženej sumy každý 8-10 rokov), dlhopismi okolo 4-7% ročne a na peňažnom trhu do 1% ročne.
Schémy, ktoré ponúkajú „garantované“ zhodnotenie na úrovni 100-300% ročne, buď podstupujú obrovské riziká, o ktorých nehovoria, alebo ide o podvody. Aj najúspešnejší hedge fond v histórii totiž zarobil dlhodobo ročne „len“ okolo 40%.
9. Celý investičný systém je nastavený tak, aby slúžil bohatým. Bežný človek nemá šancu uspieť.
Je pravdou, že čím viac peňazí investuješ, tým viac v absolútnom vyjadrení zarobíš. 10% z 1000 Eur je iba 100 Eur, zatiaľ čo rovnakých 10% z milióna predstavuje 100 tisíc. Bohatí však majú dva základné problémy, ktoré im významne sťažujú dosiahnuť také výnosy, aké dokážu dosiahnuť „bežní“ investori.
Prvým problémom je pocit akejsi výnimočnosti prameniacej z naakumulovaného bohatstva. A pocit, že ako bohatý si zaslúžim lepšie a kvalitnejšie služby ako „nebohatý“. Vo všetkom, aj v investovaní. Preto si bohatí platia investičných poradcov a privátnych bankárov, ktorí sa aktívne snažia zhodnocovať ich peniaze.
O tomto fenoméne píše Warren Buffet vo svojom liste akcionárom za rok 2016 (od strany 25). Ako sme si však už povedali v bode 6, títo profesionáli v drvivej väčšine spôsobia, že investor zarobí menej.
Druhým problémom je fakt, že bohatí investori (a obzvlášť veľké a bohaté investičné fondy) majú na investovanie príliš veľa peňazí. To spôsobuje, že a) okrem najlepších investičných „nápadov“ musia investovať aj do množstva priemerných, pretože peniaze nemôžu len tak ležať; a b) do veľkej časti najlepších nápadov ani investovať nemôžu, pretože by za svoje peniaze efektívne kúpili celú firmu, čo je pre väčšinu fondov zakázané a fondy v podstate len málokedy chcú vykonávať aktívny manažment firiem, do ktorých investujú.
Z týchto dôvodov sú to práve „bežní“ malí investori, kto má, pri investovaní do nízkonákladových indexových fondov, šancu na vyššie zhodnotenie svojich peňazí.
10. Dobrá spoločnosť je vždy dobrá investícia
Asi každý z nás pozná Apple, Microsoft, Google, Facebook, ale aj Coca-Colu, Kraft, Johnson and Johnson, či ďalšie veľké a úspešné spoločnosti. Tieto firmy sú ziskové a majú potenciál do budúcnosti. Takže je dobrý nápad do nich investovať. Či…?
Faktom je, že kvalita a budúci potenciál firmy je iba jedno z kritérií dobrej investície. Druhým, rovnako dôležitým kritériom je cena.
Skúsim príklad. Jednoizbový byt s výmerou 45m2 v luxusnej novostavbe v centre Bratislavy za cenu 50 000 Eur je skvelá investícia. Ale ten istý byt za cenu 2 mil. Eur už taká dobrá investícia nie je.
Rovnako to platí aj pri investíciách. Trh „oceňuje“ spoločnosti v krátkodobom horizonte na základe očakávaní a emócií. Aj malý a dočasný úspech môže vyhnať cenu akcií spoločnosti do závratných výšok a naopak, aj malé a nevýznamné zaváhanie môže ceny zraziť až „do suterénu“.
Dôležité je pri investovaní zvážiť, aká je reálna hodnota investície (na základe jej kvality a potenciálu) a kúpiť len vtedy, ak jej cena je nižšia ako táto hodnota. Ideálne oveľa nižšia. Toto je základný princíp, ktorý pri investovaní zvyšuje potenciál zisku a zároveň znižuje riziko.
11. Vysoký výnos je možný len za cenu vysokého rizika
Na vyvrátenie tohto mýtu si zoberiem na pomoc odpovede na mýtus 1 a mýtus 10 a len zhrniem: Riziko investičnej straty významne klesá s dĺžkou a pravidelnosťou investovania. Zároveň kúpou investícií za významne nižšiu cenu ako je ich reálna hodnota dokážeš dosiahnuť vysoký výnos aj pri nízkom riziku.
12. Zlato je dobrá investícia
Toto je všeobecne akceptovaný fakt. Ale skúste sa na to pozrieť z pohľadu, ktorý je popísaný v tomto mojom článku a tiež v článku kolegu investora.
Takže z mojej strany toľko. Ak poznáš ďalší mýtus, alebo máš na veci iný názor, napíš o tom do komentára.
AK SA TI ČLÁNOK PÁČIL, ZDIEĽAJ HO S PRIATEĽMI
Norbert Nepela
Investor a investičný kouč. Zakladateľ portálu Papučový investor, ktorého poslaním je pomáhať „amatérskym” investorom dosahovať vyššie výnosy pri nižšom riziku a vybudovať si tak bezpečný pasívny príjem.
- Zdroj obrázkov: pixabay.com