V predošlých článkoch sme sa zamerali na výhody zlata a teraz sa zameriame na jeho nevýhody.
Vlastníctvo akéhokoľvek aktíva nikdy nebolo „jednosmerkou“ – podporujú ho rôzne výhody a nevýhody, ktoré buď jeden alebo druhý názor podporujú. Jediné, čo sa môže stať, je zistenie, že naše poznatky boli skreslené. Potom nás naše investičné rozhodnutie privedie do straty.
Prečítaním ďalších článkov sa takto môžete „ponoriť“ do problematiky zlata a ostatných drahých kovov.
Majte na pamäti, že podobne ako v predošlom článku o 12 dôvodoch (prečo zlato vlastniť), ani v tomto článku nebudú tieto dôvody logicky usporiadané.
1. Žiadny (prípadne nízky) výnos
Zlato a ostatné drahé kovy neprinášajú bežne zisk. Hoci niektoré centrálne banky a iné väčšie banky dávajú možnosť „prenajať“ drahé kovy rôznym subjektom, ostatná väčšina tých, ktorí chcú investovať do zlata, si ho dovoliť nemôže.
Ako bolo spomenuté v prvých blogoch, prostredie nízkych úrokových sadzieb, v ktorých sa momentálne nachádzame, zmierňuje náklady obetovanej príležitosti predošlých výnosov. Musíme však uznať, že je dôležité porovnávať investície, ktoré majú podobnú mieru výnosu (a je dôležité brať ohľad na pomer risk vs. kapitál).
Táto informácia nám však musí náležite zavážiť pri rozhodovaní, či vlastniť zlato.
2. Náklady spojené s vlastníctvom
Závisí to od toho, ako a kde držíte vaše zlato, pretože potrebujete platiť poplatky za skladovanie zlata (alebo iné administratívne poplatky za váš účet alebo držbu samotného zlata, ktoré s tým súvisia).
Akýkoľvek subjekt, ktorý bude skladovať vaše kovy, by mal byť vybavený bezpečným skladovaním (napríklad podzemnými miestnosťami) a taktiež by mal zabezpečovať poistenie týchto kovov – žiadne z týchto vybavení nie sú zadarmo. Sú tu pochopiteľne aj lacnejšie alternatívy, napríklad ako náš vyčlenený produkt, ktorý nemá žiadne poplatky za skladovanie a ani ročné poplatky.
Ak sledujete niektoré z týchto viacerých ekonomických alternatív, individuálni vlastníci budú chcieť byť spokojní, čo sa týka vzájomného rizika.
3. Historické výnosy
Ak sa pozrieme do histórie a použijeme dostatočne dlhý časový interval, celkové výnosy z akcií vždy prekonali zlato.
Za posledných 100 rokov predstavoval anualizovaný výnos na zlate približne 4,2 %, kdežto celkový príjem z akcií (v ktorých bolo zahrnuté reinvestovanie dividend), predstavoval zhruba 10 % ročne. Môžeme si takto všimnúť túto podstatnú odlišnosť, ktorú vytvára práve zložené úročenie a podstatne odlišuje výnosy týchto foriem investícií z dlhodobého hľadiska.
Na znázornenie, trójska unca zlata mala v roku 1915 hodnotu zhruba 19,25 dolárov a v roku 2015 sa pohybuje v okolí 1 180 USD, čo predstavuje zisk viac ako 6 000 %.
Nie je to zlé, ale z tých istých 19,25 dolárov (ktoré by sme investovali v tom istom čase do akcií), mohlo byť momentálne viac ako 265 277 dolárov, a to je takmer 250-násobne viac ako pri výnosoch na zlate. Zo zaujímavosti, ak by sme toto obdobie skrátili len od roku 1971 (kedy prezident Nixon zrušil vymeniteľnosť zlata za dolár a zrušil fixnú cenu za 1 uncu zlata) po súčasnosť, výnosy zo zlata by sa približovali ku výnosom z akcií.
V skratke, zlato je vhodné na uchovanie hodnoty, ale nie nevyhnutné na tvorbu výnosov – jedine počas strednodobého alebo dlhodobého obdobia.
4. Prostriedok výmeny
Hoci v minulosti boli drahé kovy (najmä zlato a striebro) priamym prostriedkom na výmenu za tovary a služby, v súčasnosti ho v takomto rozsahu nedokážeme využiť.
To znamená, že nemôžete prísť do vášho lokálneho obchodu a zaplatiť razenou mincou drahého kovu. Určite nie vtedy, ak chcete zaplatiť v tomto obchode rovnakú hodnotu, akú má tovar, ktorý si kúpite (veľa razených zlatých mincí má na sebe uvedenú ich hodnotu, za ktoré ich možno vymeniť, ale… bolo by rozumné použiť takúto vysokú hodnotu?).
Ponaučenie – nikdy nedržte celý svoj majetok v drahých kovoch, lebo v modernom urbanizovanom prostredí potrebujete mať vysokú likviditu.
5. Cenová volatilita (pri zmene hodnoty základných mien)
Na vyššie uvedenej informácii bude niečo pravdy, keďže cena zlata sa mení spolu so zmenou základných, papierových mien – so zmenou dolára, eura, libry a taktiež „austrálskeho bojovníka,“ austrálskeho dolára.
Najviac príjmov a výdavkov ľudí je uskutočnených zvyčajne pomocou papierových peňazí a to často ovplyvní aj cenu zlata, pre ktoré je táto zmena znepokojujúca. Trh zlata najviac závisí práve od USD (hoci môžete nakúpiť všetky medzinárodné meny), pričom je typické, že volatilita dolára spôsobí volatilitu zlata.
I keď to nemusí byť iba posilňovanie dolára – ale aj iných mien. Príchod ETF fondov, derivátov a iných finančných nástrojov tiež vedie ku prílevu špekulatívnych investícií do zlata (a ostatných drahých kovov), ktoré rozširujú jeho cenovú volatilitu.
6. Prepojenie komodít
Je menšia pochybnosť o tom, že zlato je najčastejší investičný kov s nízkym percentuálnym využitím v priemysle, ale stále sa používa častejšie ako komodita, ktorú väčšina účastníkov moderného globálneho trhu neuvažuje použiť.
Znamená to, že zlato je zraniteľné spolu so zmenou hodnôt iných komodít.
Je to vyvolané tromi základnými drahými kovmi – striebrom, platinou a paládiom, ktoré majú silné priemyselné využitie a tým pádom aj lepšie vlastnosti ako zlato.
Hoci to považujeme v týchto článkoch ako nevýhodu, taktiež to môže byť aj výhodou, hlavne vtedy, ak sú komoditné trhy silné. Zlato a iné drahé kovy sú zakotvené v turbulentných finančných globálnych trhoch, čo považujeme pre skupinu komodít za viac negatívny ako pozitívny ukazovateľ (aj keď veľmi minoritný).
Takže máme to – našich prvých 6 úvah, ktoré by nám mali spraviť čas na premyslenie pred tým, ako sa budeme rozhodovať investovať do zlata alebo do iných vzácnych kovov. V najbližšom článku si povieme ďalších 6 dôvodov, ktoré musíte zvážiť pred tým, ako sa rozhodnete investovať do zlata.
- Preklad: Peter Sagan
- zdroj: research.perthmint.com.au